How to love /SK/ ✅

-27-

Zasmiala som sa, hoci silene. Aj cez všetky krásne spomienky a zážitky, chýbala mi. Tak strašne by som ju chcela ešte niekedy vidieť.

Bolo mi trochu zvláštne, keď som teraz pred Carsonom vyzerala ako malá školáčka, čo sa nedokáže vzdať svojich zvykov. Lenže tie zvyky sa viažu na mamu, a takto mám aspoň trochu pocit, že to vychýrené budem stále s tebou platí.

,,Takže pokračuješ v tradícii." Automat sa zastavil. ,,Tak nejak." Sklonila som sa a vybrala horúci kelímok z okienka. Z držiaku vedľa som si vzala plastový kryt a nasadila ho na pohár. Vykročili sme smerom do našej triedy, zatiaľ čo ja som spokojne soskala svoju čokoládu.

,,No čo, už ti je lepšie ?" Venoval mi spokojný úsmev a jednou rukou ma objal okolo ramien a stisol. ,,Opatrne vyleješ mi ju !" Zasmiala som sa a zastala, lebo začala až nebezpečne žblnkať. Odpila som si a išli sme ďalej.

Keď sa môj pohľad stretol s tým jeho, v hlave sa mi vynoril obraz, ako tancuje na sále. Spomenula som si na všetky otázky, s ktorými som večer išla spať.

,,Hmm ozaj, chcela som sa ťa spýtať," odpila som si kúsok a prehltla to. Naťahovala som čas. ,,Áno ? Čo ?" ,,Že, ako dlho vlastne chodíš do No limits ?" ,,Ja ? Fú..." zamyslel sa.

,,Už to bude 7 rokov myslím." Rukou si vošiel do vlasov. ,,To fakt ? A prečo sme sa nikdy nestretli ?" Pozerala som naňho veľkými očami, akoby to on mal vedieť.

,,Možno sme sa stretli, len sme o sebe nevedeli." Zasmial sa. ,,No, to by sedelo." Uškrnula som sa a znova si odpila.

Tak sme si vymieňali skúsenosti a zážitky celou cestou do triedy. Vonku do okien stále bičoval lejak a vyzeralo to, že tak skoro neprestane.

Odprevadil ma až k mojej lavici, a než sa vybral do svojej triedy, ešte začal jednu tému, o ktorej počas celej cesty nepadlo ani slovo:

,,Ozaj, a naozaj chceš chodiť na tie spoločenské ? Seriózne ?" ,,Hmm," vypila som posledné zvyšky čokolády a decentne si utrela ústa.

,,No samozrejme, inak by som sa nedostala tak ďaleko, že by sme sa tam šli pozrieť." V očiach mu žiarili malé iskričky. Čo tento chlapec zamýšľa ?

,,A už si našla niekoho, s kým by si tancovala ?" ,,Popravde, ešte som ani nezačala hľadať." Zatvárila som sa veľmi pochybovačne. To by som sa najprv musela zamýšľať, a ako ste videli na predchádzajúcej hodine, moc mi to nejde.

,,No, to pretože," sadol si vedľa mňa, keďže doteraz sa len opieral o lavicu a ja som mohla obdivovať jeho jemne rysované svaly.

,,Hovoril som s Lessie, to je tá baba, s ktorou tancujem," vysvetlil mi, keď som sa zamračila nad tým menom. ,,A ona súhlasila, že by som mohol tancovať s tebou, ak by si teda chcela."

Ja som nevedela, čo povedať. Naozaj. Z ničoho nič takáto ponuka ? A od neho ? Takmer som začala rozmýšľať, či za tým nie je nejaká stávka alebo čo, no dlhší pohľad do jeho očí ma pomaly uisťoval, že si nerobí srandu.

,,Počkať, to myslíš vážne ?" Vyvaľovala som naňho oči, no on bol dokonale pokojný. Moju reakciu chápal. Netušila som, či sa ma chystá prehovárať, ale v hlave som si už predstavovala nás dvoch na parkete, uprostred sály, ako sa hýbeme do rytmu živej hudby...

,,Ako, je to len návrh. Ja z osobnej skúsenosti viem, že je lepšie, keď začínaš s niekým, kto už je trochu pokročilejší. Vieš, predsa len dokáže ťa lepšie viesť a aj ty sa rýchlejšie zaradíš."

,,No dobre," Po chvíli som sa váhavo ozvala, ,,ale keby aj, čo s Lessie ? S kým bude tancovať ona ?" Oprela som sa o lakeť a podoprela si hlavu.

,,Neboj aj to už sme riešili. Jej starší brat je teraz štvrták tu na Roosveltke, chce na maturitný zobrať frajerku a nevie moc tancovať, súhlasil, že s ňou bude trénovať."

,,Ahaa." Pomaly som prikývla. ,,ja len aby som sa tam len tak nevotrela." ,,Nie nie, určite nie. Všetko je to odobrené, len je na tebe, či by si do toho išla."

Oprel do mňa tie svoje okále a čím viac ma sledoval, tým viac som cítila, ako sa mi z toho pohľadu vyrovnávajú mozgové závity. Potrebovala som čas na premyslenie, nevedela som rozmýšľať objektívne, keď sa na mňa díval. Potreboval niečo počuť, aby bola duša na mieste.

,,Tak okej, skúsim to. Ale ešte si to premyslím, ok ?" Sklopila som zrak a cítila, ako ma prestal hypnotizovať. ,,Okej veď kľudne." Spokojne nadvihol kútiky úst a vstal.

,,Len keď teda áno, treba dať vedieť aspoň do štvrtku, lebo v piatok je ďalšia hodina."

,,Okej tak napíšem do messengeru alebo čo." ,,Fajn, tak dohodnutí." Už sa chcel otočiť, no spomenula som si ešte na jednu vec, ktorá ma podvedome škrela už od včera.

,,Počkaj môžem ešte otázku ?" ,,No prosím." Sadol si naspäť na stoličku. ,,Prečo ťa Lessie oslovila Jay ?" Nechcela som ho dostať do nepríjemnej situácie, no inak to nešlo, bola som zvedavá. A nemohla som si pomôcť.

,,Aaaah, to bude tým, že..." sklonil hlavu a rukami si vošiel do vlasov. Chvíľu tak sedel a potom sa rezignovane narovnal. Napokon si vzdychol a začal stíšeným hlasom.

,,Dobre priznám sa. Celým menom som Jeremy Carson, ale prosím ťa, volaj ma Carson, už som si zvykol."

Zasmial sa, akoby sa mu uľavilo, a zároveň sa hanbil. Veď čo je na tom, že ho voláme priezviskom ? Veľa ľudí to preferuje pred rodným menom.

,,Veď jasné. Žiadny problém." Už zvonilo, tak som si vybalila veci na biológiu. Rozlúčili sme sa v dobrom, a on sa rezkým krokom vybral do svojej triedy. Hneď ako zmizol v ráme dverí, dnu vbehla Kylie a svoj ruksak oblúkom hodila až vedľa mňa.

,,Stíham ?" Hodila sa na stoličku a snažila sa chytiť dych. ,,Stíhaš." Súhlasne som prikývla. ,,Čo tu robil Carson ?" Mykla hlavou smerom ku dverám a jej rozpadajúci sa drdol ma takmer švihol do tváre.

Nenápadne som pokrčila plecami a pokračovala v hľadaní peračníka. Popod nos som si zamrmlala: ,,Vyzerá to tak, že mám tanečného partnera."