How to love /SK/ ✅

-1-

Napoly spiaca som hľadela na svoj odraz v zrkadle, ktoré tvorilo dvere mojej skrine.

Búrka, ktorá zúrila za oknom mi nijako nepomáhala. Už keď ma ráno namiesto budíka prebral úder hromu, pomyslela som si, že prvý školský deň sa ani lepšie začať nemôže.

Nebol to obyčajný začiatok školského roka. Prvý deň na strednej škole. Predstavovala som si ho rôzne. V hlave sa mi vynoril obraz, v ktorom som sa hneď v prvý deň skamarátila s polovicou triedy.

Tú okamžite vystriedal sen, v ktorom sedím v poslednej lavici v rohu triedy a tvár si zakrývam vlasmi, ktoré mi padajú do tváre.

Milá a priateľská versus tichá a nenápadná. Netušila som, ktorú z týchto osobností si vyberiem, no v hĺbke som tušila, že to bude úplne inak.

Aby som sa pohla ďalej a nestála tu ako mátoha, otvorila som skriňu a obliekla si prvú vec, ktorá sa mi zdala vhodná. Bielu blúzku a čierne džíny.

Keď som sa znova pozrela do zrkadla, neprekvapilo ma, že so sebou nie som spokojná. Vyzerala som ako malá prváčka na základnej škole. Už iba dva copíky, kvety do ruky a mohla som ísť.

Preto som zo seba strhla tie handry a obliekla si úzke biele tielko, ktoré aspoň trochu zvýrazňovalo moju anorektickú postavu.

Vyzerala som ako slenderman, no aspoň ako gymnazistka. Obtiahnuté oblečenie mi aspoň trochu pridalo na výške. Musím nosiť také veci, aby som si nepripadala ako decko.

Do ruky som schmatla koženú bundu a obliekla si ju. Stredoškoláčka. To slovo som si stále opakovala, aby som vedela, ako sa správať. Ako obyčajné dievča.

Tak veľmi som chcela v novej škole zapadnúť. Nájsť si niekoho, s kým by som sa mohla porozprávať. Nepotrebovala som veľké priateľstvá, stačil by mi niekto, s kým by som sa necítila sama.

Keď som sa pomalým krokom presunula do obývačky spojenej s kuchyňou, nemohla som ignorovať to ticho. Otec vstával zavčasu do práce, moja nevlastná mama sedela v lietadle do Edinburgu.

A ja ? Ja som otvorila chladničku a vybrala z nej všetko, čo sa len dalo zjesť na raňajky: vajíčka, ktoré som hodila na panvicu, premiešala a hodila na tanier spolu so zeleninou a krajcom celozrnného chleba.

Keď som dojedla, vzala som si dáždnik, obula sa a vypadla z domu. Vzduch nasiaknutý búrkou ma trochu prebral.

Na chvíľu som nemyslela na stres z prvého dňa a mechanicky som predkladala nohu pred nohu, až kým som nedorazila na zastávku autobusu.