Troublemaker

Únos

Harry

"Styles!" Vykríkol pomne  Liam a ja som padol na zem keď domna celou silou udrel. Hlavu som si pritom udrel o železný zámok mojej vlastnej skrinky a ja som zostal  ležať na zemi.

Inokedy by som sa postavil a najebal mu takú že, by ho hneď stočilo na sever  ale mojim príchodom sa všetko zmenilo.

To čo bolo  na prvom mieste v mojom živote pred Louisom som dal na inú koľaj a začal som sa venovať niečomu inému. 

Umeniu.

Kreslil som a kreslil.

Celá škola v ktorej som bol kedysi bossom sa teraz otočila proti mňe a zomna je loser. Nesťažujem si.

Aj,tak o pár týždňov odchádzam. Zmenil som svoje štúdium. Mal by som ísť do Francúzska.

Odchádzam z Londýna,od Louisa Tomlinsona, matky a všetkého. 

Liam domna kopol ešte pár krát kým ma konečne nechal na pokoji.  V bolestiach som si sadol na zem a chrbtom som sa oprel o svoju skrinku.

Život po Louisovi a život pred Louisom má jednu rovnakú vec. Láska mi chýba stále rovnako.

Chýba mi Louis.

Chýbajú mi jeho bozky, jeho pery,dotyky,vôňa. Chýba mi úplne celý. Dokonca aj ten hnedý pramienok vlasov,ktorý mu vždy padal do očí vďaka čomu ho vždy naštvane odfukoval kým ja som sa smial.

Žil som vďaka nemu. Mal som pocit,že túžba po moci je to jediné čo potrebujem a čo ma drží pri živote ale mýlil som sa. Stačilo pár dní s Louisom a zistil som ,že som sa mýlil.

K tomu aby som žil som potreboval Louisa.

Louis

"Louis !" Vykríkol pomne Niall do telefónu a ja som sa naštvane postavil zo svojho kresla vo svojom sídle v Londýne.

"Nechceš splniť môj príkaz?!" vykríkol som naňho. "Louis veľmi dobre vieš,že urobím úplne všetko čo budeš chcieť. Ale toto je veľa aj namna!" Vykríkol pomne on.

Mal šťastie že, sme sa rozprávali len cez telefón lebo inak by som mu už jednu vrazil.  

"Je to len jeden chlapec" povedal som mu. "Nie,Louis nieje to len jeden chlapec je to tvoj chlapec" povedal som mu odhodlane.

"Pokiaľ viem, už ta nemiluje Louis" povedal mi naštvane. "Niall buď mi okamžite donesies Harryho alebo si skončil!" Vykríkol som naňho. Pohár mojej trpezlivosti práve teraz pretiekol.

"Louis" povedal mi šokovane. "Žiadne Louis. Pre teba som pán Tomlinson rozumieš! Človek ktorému sa zodpovedáš a urobíš všetko čo ti nakazem!" Kričal som naňho do telefónu.

"Ak ti poviem skoč z mosta skocis!" Vykríkol som naňho. "Rozumieme si?"Spýtal som sa ho.

"Áno pán Tomlinson" povedal mi zlomene Niall. "Nechceš predsa aby sa niečo stalo tvojej rodine" povedal som mu.

"To neurobíš!" vykríkol Niall vydesene. "Som si istý ,že by si to nechcel skúsiť Niall" povedal som mu.

"Berieš na seba celú zodpovednosť Louis" povedal mi a ja som počul ako niečo stláča na klavesnici.

"Za chvíľku bude u vás pán Tomlinson" povedal mi a hovor zrušil.

Harry

Pomaly som kráčal domov zo školy. Stále som sa otáčal,lebo som mal pocit,že ma niekto vidí,sleduje.

Vykríkol som keď ma niekto chytil zozadu za pás a potom  aj za nohy. Na hlavu mi dali vrece a moje spierajúce telo museli hodiť do kufra auta.

Bolo to len pár sekúnd no premna to bolo ako niekoľko hodín.  

Keď,mi strhli z hlavy vrece nespokojne som zabručal a očami som zablúdil k nízkemu blond mužovi ktorý ma silno držal za rameno.

Keď si všimol moju bolesť v tvári ,ktorú jeho stisk vytvoril pustil moje rameno.

"Poď prosím so mnou" poprosil ma a ja som naňho prekvapene pozrel ale ešte prekvapenejsi som bol keď som sa za ním pomalým krokom vidal.

"Kam ideme?"Spýtal som sa ho keď sa cesta pred nami začala plniť stromami až asfalt zmizol úplne a zostala len lesná cestička.

"Dostal som príkaz aby som ta priviedol Harry" povedal mi. "Príkaz?"Spýtal som sa. "Od koho!"

"Od Louisa Tomlinsona" povedal mi.

"Zabudnite k tomu kusu ľadu sa nemienim vrátiť!"vykríkol som naňho ale potom som zajacal Keď si ma muž prehodil cez rameno a niesol ma k tomu monštru.

"Harry!" Počul som niekoho prekvapene vykríknuť aj keď som hlas spoznal skoro okamžite. "Mária!" Vykríkol som a vydel som ako sa Mária snaží zastaviť blond muža pred tým aby ma doniesol do nejakej izby.

Vykríkol som keď som spadol na zem v spálni ale kým som sa stihol postaviť na nohy muž ma zamkol.

"Nie,pustite ma von, prosím!" Vykríkol som a udrel som päsťou do dverí. "Pomoc!" Vykríkol som znova.

"Prosím" zašepkal som a smikol som sa po povrchu dverí na kolená.

"Prosím"