Louis
"Pane nevynára sa " povedala mi Mária kým ja som sledoval vodu a bubliny ktoré pukali na jej povrchu."Pán Tomlinson!"vykríkla namna a vydesene pozrela do vody.Snáď si nemyslí že tam poňho skočím.
"Budete ma musieť vyhodiť pán Tomlinson ale ja tam toho chlapca nenechám !"zakričala namna a skočila do vody po chlapca ktorého telo ležalo na dne bazéna.Vydel som ako chlapca vytiahla k mojim nohám a on sa rozkašľal plujúc vodu k mojim nohám.
"Čo ste to za debila mohol som sa utopiť!"vykríkol namna keď sa poriadne rozkašľal.Len som sledoval jeho mokré telo na zemi.To ako kvapôčky vody stekajú po jeho opálanej pokožke smerom k čiernym boxerkám ktoré sa lepili na jeho telo.Celé jeho telo sa klepalo kým ho rovnako mokrá Mária hladila po chrbte.
"Harry" povedala mu Mária."Dnes už stačilo " povedala mu.Sledoval som jeho nenávisťou zaplnený pohľad ktorý smeroval práve namna a on prikývol.Neviem prečo ale mal som chuť odtrhnúť mu kučery z čela aby neskrývali jeho zelené smaragdy.
Pery ktoré boli malinovej farby sa klepali pod náporom zimi a fialoveli.Zaujímalo by ma či by dostali starú farbu ak by som na ne priložil tie svoje,ktoré boli naopak teplé.Potichu som od nich odkráčal a vošiel som do svojej kúpeľne.Od tadiaľ som vzal biely bavlnený uterák a prikráčal som späť k nemu."Tu máš " povedal som mu a hodil som mu suchý uterák."Postarajte sa oňho Mária "povedal som svojej slúžke ktorá mi úctivo prikývla vďaka čo som vedel ,že môj príkaz splní a odkráčal som do kancelárie.
Harry:
Pil som teplé mlieko a tulil som sa k bielemu bavlnenému uteráku kým Mária pobehovala po kuchyňi v úmysle zohriať mi večeru.Od incidentu v tom zasranom nechutnom bazéne som toho blázna nevidel.Použil proti mňe vlastný strach.Hajzel.
"Harry odpusť mi správanie pána Tomlinsona" povedala mi a ja som na ňu zdvihol zrak."Skočili ste pomna čo by on nikdy neurobil" povedal som jej a ona mi venovala slabý úsmev.Videl som ,že je unavená. "Ďakujem za všetko Mária.Ja to umyjem môžeš si ísť ľahnúť"povedal som jej a ona mi poďakovala.Popriala mi dobrú noc a zmizla do útrob domu.
Všetko som urobil tak ako som sľúbil a potom som len potichu kráčal smerom ku schodkom a k mojej izbe.Tiché tóny klavíra ma však zastavili v chôdzi a donútili prikráčat k dverám spod ktorých lahodný zvuk vychádzal.Potichu som otvoril dvere aby som zbadal môjho vezniteľa.Už nebol oblečený v drahom obleku ale v pižame,teda nohaviciach na spánok.
Sledoval som ako jeho dlhé štíhle prsty prechádzajú po klávesoch vďaka čomu sa z klavíra linula nádherná ale veľmi smutná pieseň.Mal som pocit ako keby muž predomnou dal všetky svoje city do tejto skladby a najviac prevyšoval smútok."Možno by to chcelo niekedy aj niečo veselé" povedal som mu keď skladba prestala a on položil svoje dlane na klavír pričom sa postavil na nohy a pozrel sa mojim smerom.
"Šťastný ľudia hrajú šťastne ale iba smutný človek dokáže zahrať tak aby aj to najchladnejšie srdce puklo" povedal mi Louis a ja som spravil jeden krok smerom k nemu.Bavlnený uterák som viac prityskol k svojmu telu snažiac sa úplne celý zakryť."Iba šťastný človek dokáže rozpáliť vaše tajné túžby lebo smutný ich potichu dusí"povedal som mu a prikráčal som ku klavíru po ktorom som prešiel bruškami prstov.
"Vieš hrať?"spýtal sa ma a ja som sa musel usmiať nad jeho otázkou."Ako malého ma to učil otec ale potom prestal" povedal som asi smutnejšie ako som mal."Sadni si skúsime to "povedal mi."To nie je dobrý nápad" povedal som mu rýchlo."Notak skús to" povedal mi.Odtrhol som zrak z jeho očí a opatrne som si sadol za klavír.
Bože sú to roky čo som za ním sedel.
"Tvoje pohyby musia byť jemné a rytmické ako keby si sa dotýkal niečoho jemného a porcelanového.Ako keby si sa dotýkal pokožky človeka ktorému chceš dopriať jemnosť a rozkoš len v dotykoch" povedal mi.Presne na jeho povel som začal najjemnejšie ako som vedel prechádzať po klávesoch klavíra.
Bál som sa dotknúť klavíra pred sebou.Musel stáť viac ako všetko čo som kedy vlastnil.Moje pohyby nezľahčoval ani muž za mnou ktorý za mnou chodil ako vlk rozhodnutý napadnúť svoju obeť kedy koľvek bude chcieť. Kto vie koľko má rokov,má rodinu ak áno tak kde je? Je Mária jeho rodina?
Z premýšľania ma vytrhol jeho hlas a rýchle kroky smerom kumne.Prekvapene som dal dolu prsty z klávesov zmätený tým čo sa deje." Musíš myslieť na hudbu a na to čo chceš ako na problémy ktoré zaťažujú tvoju hlavu" povedal mi jemno.Bol som ešte zmätenejší ,prečo je taký milý?
"Čo cítiš keď sa nadýchneš ?" Spýtal sa ma a ja som sa na jeho rozkaz nádychol."Cigaretový dym, mentolovú žuvačku a drahú mužskú voňavku" povedal som mu.
"Teraz mi to zahraj" povedal mi a ja som vrátil prsty na klávesy."Vy cítite čo?"spýtal som sa ho keď sa
Nadomnou skláňal a sledoval moje prsty."Kokosovy šampón, bananovú žuvačku a chlór" povedal mi a chytil moju ruku tou svojou a opatrne prechádzal po klávesoch spoločne s tou mojou.
Kvôli tomuto blízkemu kontaktu sa mojim telom prehnali zimomriavky a mňa otriasla zima."Jemnúčko" povedal mi a nadvihol moju ruku keď som začal na klávesy tlačiť."Ako keby si tancoval" povedal mi."Neviem tancovať" zašepkal som.Bál som sa že každé zvýšenie hlasitosťi v mojom hlase by mohlo zničiť túto krásnu chvíľu? Presne tak,cítil som sa dobre.A možno že aj milovaný ale to bol asi len klam.Bol som unavený."Naučíš sa" povedal mi."Prečo si to myslíte?"spýtal som sa a rýchlo som k nemu otočil hlavu vďaka čomu boli naše tváre od seba necelý centimeter.
"To sa určite naučíš " povedal mi a ja som na sucho prehltol.Pozerajúc sa do jeho očí ktoré som mohol bez problémov nazvať dokonalé."Ste veľmi blízko"povedal som mu keď sa priblížil ešte viac a ja som sa telom nalepil na klávesy ktoré vydali rytmický zvuk pod mojou váhou.
"Vadí ti to?"spýtal sa ma nepúštajúc ma zo zajatia jeho očí."Nie" povedal som mu načo sa namna usmial ako slniečko."Vravel si mi že ta nikdy neskrotím a práve teraz ta ovládam" zašepkal mi do ucha.
"Dobrú noc Harry" povedal mi a odkráčal preč ako keby sa nič nestalo.
************************************
Hi,
Neviem ako sa dnes máte ale ja dosť mizerne :(
Ďakujem
Za votes
A komentáre k
Minulej časti.
Votes
Koment
Poteší
Boo.
YOU ARE READING
Troublemaker
Fanfiction*dokončený* Harry je 17 ročný teeneger ktorý sa podľa slov jeho rodiny vymiká kontrole.Nepočúva,porušuje snáď každé jedno pravidlo ktoré v živote dostal a kopu ďalšieho. Po niekoľkých problémoch ktoré jej syn spôsobil sa nakoniec Harryho matka rozh...
