Troublemaker

Ona pomna príde!

Harry

Otvoril som svoje krásne zelené oči očakávajúc svoju bielu izbu v ktorej som bol uväznený ako kanárik v klietke.

Namiesto toho som našiel slabo modré steny na ktorých vyseli všemožné obrazy a ja som ležal na posteli s rovnakými obliečkami.

"Louis?"Spýtal som sa keď som sa postavil z postele oblečený len v boxerkách. Nesedelo mi ,že by ma nechal samého v miestnosti a v dome aspoň by tu bola Mária.

"Haló kto koľvek !"Kričal som kým som kráčal po chodbe až som zbadal veľký balkón.Bol som si istý,že blúznim a preto som otvoril jeho dvere aby mi do tváre udrel teplý brazílsky vzduch a ja som mohol počuť všemožné druhy vtákov.

Sledoval som sochu ježiša krista predomnou s rozpaženými rukami a nemohol som uveriť tomu čo vidím. Toto je urcite len krásny sen z ktorého sa za chvíľu zobudím. Preto som zavrel oči a vychutnával som si teplý vzduch na svojej pokožke.

"Ako vidím už si sa tu poobzeral" povedal za mnou hlas ,ktorý ma donútil usmievať sa a ja som sa otočil aby som silno objal Máriu.

"Sme v Riu?"Spýtal som sa jej a potiahol som ju k zábradliu aby videla tú krásu na vlastné oči.

"Pán Tomlinson išiel ešte niečo vybaviť ale na obed by sa mal vrátiť" povedala mi."Mal by si mu poďakovať , dostať sa za pár hodín do Ria je priam nemožné ale on to zvládol. Nuž klobúk dolu nad tým chlapom" povedala mi a zašla do domu nechávajúc ma strateného vo svojich myšlienkach.

Doniesol ma sem on?
Prečo by to robil?
Povedal to niekomu z mojich priateľov alebo aspoň škole?

Prečo je zrazu taký milý a čo moja matka dovolila mu to?

Bol som strašne zmätený ,čo sa to sakra deje?

"Pán Tomlinson vitajte!"počul som Marrin hlas a ja som okamžite vbehol do domu. Bežal som za hlasom a keď som konečne dobehol do kuchyne ktorej výbavu som si nestihol ani celú prezrieť vykríkol som Louisove meno.

"Louis!"vykríkol som a keď sa namna otočil oblečený vo voľnom tričku a adidas teplákoch skočil som mu okolo krku.

Silno som ho stiskal kým on ruky omotal okolo môjho pásu. Šťastne som pišťal ako malé dievča a keď ma trošku nadvihol zakopkal som nohami.

"Ďakujem,ďakujem,ďakujem" vravel som mu stále dookola a silno som ho stiskal. "Harry nemôžem dýchať" zašepkal mi do ucha a ja som sa od neho odtiahol a celý som sčervenal.

"Skutočne ďakujem,skutočne pane bože ešte stále neverím že sme tu" povedal som mu a už som ho ťahal k balkónu. "Pozri sa to je nádhera!" Vykríkol som z balkónu na čo sa namna Louis spokojne usmial.

"Odpusť mi to ,čo som ti povedal včera" zašepkal som jeho smerom. "Určite ta museli moje slová bolieť a ja som nemal po tebe kričať skutočne ma to mrzí.Nezaslúžil si si to, nepoznám ta a aj napriek tomu som po tebe vrešťal ,že si monštrum" povedal som mu a aj keď som nechcel som prepukol v plač.

"Mrzí ma to nezaslúžil si si to" povedal som mu a on ma na moje veľké prekvapenie silno objal. Plakal som do jeho vyťahaného trička a vzlykal som.

Aj ja som sa niekedy potreboval vyrozprávať,posťažovať sa a on bol vlastne to jediné čo som mal.

"Psst bude to dobré" zašepkal mi do ucha a dal mi slabú pusu do vlasov. Inokedy by som po ňom vrešťal ,že čo si to dovoľuje ale teraz som len chcel aby ma mal niekto skutočne rád.

"Čo moja matka?"Spýtal som sa ho pomedzi vzlyky. "Vie ,že som tu? Budem sa musieť vrátiť" povedal som mu slabo. "Nechcem ísť späť" povedal som mu a silno som stiskol jeho tričko.

Cítil som sa pri ňom bezpečne ,nechcel som sa vrátiť k monštru akým bola moja mama.

"Budeš v bezpečí tvojej mame to môže byť úplne jedno" povedal mi. "Bodaj by si mal pravdu" povedal som mu.

"Počúvaj ma Harry tvoja matka podpísala zmluvu,že ta mám na niekoľko mesiacov a to znamená že aj na teraz a to ta môžem vziať kam len chcem" povedal mi.

Mal som pocit ako keby som bol jeho majetok a dosť ma desilo,že mi to vôbec nevadilo. Práve naopak. Páčilo sa mi,že môžem byť v moci tohto nádherného muža.

"Zavolá ti" povedal som mu a natiskol som sa k nemu tak,že by medzi nás nedali ani list papiera.
"Teraz patríš mňe" povedal mi Louis dominantne.

"Viem" pipol som potichu. Takéto je to byť poslušný? Mať pocit,že byť milovaný je to najkrajšie na svete?

"Mal by si si odpočinúť Harry" povedal mi. Nechcem aby zase išiel preč."Nechoď príde pomna" povedal som mu vystrašený a schoval som sa do jeho náručia ako macko.

"Harry neboj sa nepríde" zašepkal mi. "Neopúšťaj ma" vyhŕkol som zo seba rýchlo.

"Harry prečo sa bojíš svojej matky povieš mi to prosím?"Spýtal sa na a ja som naňho zdvihol zrak aby som videl jeho smutné modré očká.

"Tak dobre" pípol som.

Hi

Ďakujem za votes a komentáre k minulej časti ste dokonalý :D.

Harryho matka bude poriadna.......

Votes
Koment
Poteší

Boo.