Eleonor ( ty stará rašpla ! ,no veď počkaj! :D :D musela som :/ )
"Naložte ho do auta a k nemu domov. Myslím, že jeho slúžka je s tým jeho faganom!"Vykríkla som po svojich sluhoch a oni Louisa opatrne položili do auta. Sadla som si k nemu dozadu a jeho hlavu som si položila na stehná aby som mohla sledovať jeho pokojnú tváričku bez jedinej chybičky.
Vyzeral ako keby ho vytesali anjeli z mramoru. Táto krása si zaslúžila viac ako bol ten malý fagan na výstave. Zaslúžila si mňa.
Bola som dokonalá a čo viac sa k sebe hodí ako dokonalosť s dokonalosťou? Nič.
Hladila som ho po tvári alebo som rukou zašla do jeho dokonalých vlasov. Nakoniec som sa sklonila k jeho tvári a dala som mu slabý bozk na tie dokonalé pery,ktoré boli stvorené len premna. Dokonca som ovoňala aj jeho vlasy a išlo ma od strachu rozdrapiť,keď som si uvedomila,že ten fagan používa jeho šampón na vlasy.
Sama pre seba som sa usmiala. "Dúfam,že si si užil Harryho najviac ako to išlo Lou , malého Harryho už nikdy neuvidíš,teda zariadim že, ta už NIKDY nebude chcieť vidieť" povedala som a môj dokonalý smiech sa šíril autom.
Nemáš ani tušenia čo som si na teba pripravila.
"Odneste ho do jeho spálne" prikázala som svojmu sluhovi a sledovala som ako ešte stále zamdletého Louisa nesú do spálne. Môj plán musí vyjsť, nemá jedinú chybičku.
"Dobre,môžte odísť" povedala som sluhom a oni odišli z jeho spálne nechávajúc ho na posteli.
"Lou,Lou,Lou" hovorila som točiac nad ním hlavou. "Bol si až príliš dlho zlý chlapček je načase zlomiť ta" povedal som mu a začala som ho vyzliekať( ani netušíte ako sa to na hovno píše : D ) .
Najprv sako ktoré som odhodila do miestnosti ,potom tričko,ktoré som prehodila cez čelo postele,potom jeansy , ktoré som nechala pri dverách. Ponožky tak isto. Nesmiem nechať nič na náhode. Pi jeho spodnom prádle som sa premáhala ale nechala som mu ho.
Užijem si ho neskôr. ( Agghr :/)
Ja sama som sa vyzliekla donaha pričom som oblečenie rozhadzala po celej izbe a ľahla som si k nemu.
Teraz už len stačí aby prišiel maličký.
Harry
"A víťazom sa stáva Harry Styles !"vykríkol porodca do mikrofónu a ja som vyšiel s úsmevom na pódium. Možno som sa usmieval na ten dav ľudí ktorý si ma fotili spoločne s obrazom,za mojim chrbtom ale mal som chuť plakať.
Najdôležitejšia osoba v mojom živote tu nebola keď som dosiahol svoj prvý úspech.
Márne som ho hľadal v dave tých ľudí čo mi tlieskali a ďakovali. Rukou mi potriaslo toľko osôb že,som to pri sto prestal počítať. Čakal som ho.
Jediné čo som chcel bolo vbehnúť do jeho teplého objatia a cítiť sa tam ako doma. V bezpečí a milovaní.
Namiesto toho tu stojím vystrašený a neistý. Čo teraz? Zmení sa niečo? Vrátim sa do školy? Bol toto skutočne môj najväčší sen?
Obraz hovorí niečo iné. Mojim snom bolo nájsť domov a ten som našiel u Louisa. Trvalo to dlhé roky ale bol som doma.
Aspoň som si to myslel.
"Mária poďme domov" povedal som jej keď ma šťastne objala. Vedela ako sa cítim. Hľadala ho ale ponom sa zľahla zem. Nikdy som tomu nevenoval pozornosť. Vždy bol vo svojej kancelárií ale teraz? Sľúbil mi ,že tu bude,že ma podrží.
Cesta do vili bola dlhá a tichá. Nechcel som rozprávať lebo by som sa určite rozplakal. Bol moja jediná podpora. Ak ,by tam nebola Mária zosypal by som sa ako domček z karát v závane vetra. "ĎAkujem za to,že si tam bola" povedal som jej a márne som sa snažil zahnať slzy.
"Si ako môj syn Harry a poď sem vidím že, plačeš ty bad boy" povedala mi a ja som sa v jej náručí plne rozplakal. To som chcel tak veľa? Len pár minút.
Do vili sme došli potichu. Nechcel som robiť rozruch navyše aj tak v dome nikto nebol čo sa mi hneď ako som otvoril dvere do našej spálne vyvrátilo.
Oči, z ktorých sa len pred pár minútami rinula jedna slza za druhou boli okamžite znova plné. "Oh,nevedela som ,že sa vrátite tak rýchlo" povedala mi Eleonor Calder a vstala z postele na ktorej som len pred pár dňami ja nahrádzal jej miesto.
Plakať ma donútilo to,že s ňou bol Louis. Pokojne oddychoval na posteli a ja som sa zmohol len na plač. Cítil som ako niečo hlboko vomne puklo a už to nič nedokázalo dať dokopy.
"Neplač Harry,bolo lepšie ak si to zistil takto" povedala mi ale ja som len zbesilo točil hlavou v nesúhlas. Nie,toto sa nedeje!
"Celé tie noci keď nebol s tebou trávil čas so mnou " povedala mi. "Nie" zašepkal som zlomene. Neveril som že,by toho bol schopný.
"Klamal ti Harry,pochop to. Bol si iba pokus v jeho živote. Nič viac iba obyčajný pokus,úlet, bočovka. Hovor tomu ako chceš" povedala mi.
"Bolo mojou povinnosťou povedať ti to a ochrániť ta predným. Človek ako on nieje schopný lásky. Hral sa s tebou" povedala mi.
"Naučil som ho to" povedal som. Každé slovo bolo čoraz ťažšie a ja som mal pocit,že ma roztrhne z bolesti akú som prežíval.
"Jeho láske nenaučíš Harry ,je to len lovec. Vzal si to čo si mal ,vzal si tvoju nevinnosť. " povedala mi.
Ak,by som mal opísať ako veľmi to bolelo nedokázal by som to. Bolo to ako precitnutie z krásneho sna do nočnej mory. Nikdy ste sa nechceli zobudiť.
"Choď domov Harry,študuj,cestuj . Bež" povedala mi. " Notak bež!" Vykríkla a ja som sa skutočne rozbehol. Jediné čo pomne zostalo bola kópia obrazu opretá o stenu vedľa dverí.
"Mária!"vykríkol som keď som dobehol do jej izby. "Domov,prosím chcem ísť domov" zašepkal som a zložil som sa na studenú podlahu. Zlomený a zničený.
Láskou oklamaný.
Hi
Prepáčte,že som dlhšie nepridala ale nemám dobré obdobie. Snažím sa,ale je to ťažké. Mám pocit,že už to nemá cenu ,ale teraz už neriešime mňa ale príbeh
Ďakujem za vote a komentáre k minulej časti, ste skutočne dokonalý a som vám veľmi vďačná,za to čo premna robíte.
Votes
Koment
Poteší
Boo. ( snáď nie naposledy :/ )
VOUS LISEZ
Troublemaker
Fanfiction*dokončený* Harry je 17 ročný teeneger ktorý sa podľa slov jeho rodiny vymiká kontrole.Nepočúva,porušuje snáď každé jedno pravidlo ktoré v živote dostal a kopu ďalšieho. Po niekoľkých problémoch ktoré jej syn spôsobil sa nakoniec Harryho matka rozh...
