Louis
Sídlo tohto muža bolo obrovské ale cítil som z neho istý druh chladu. Chýbal tu pocit domova,chýbala tu láska. "Smiem vedieť vaše meno pane?" Spýtala sa na stará pani a ja som jej ho s radosťou povedal.
Nemusel som sa báť ,že sa mi pán domu neukáže. Moje meno má obrovskú váhu a hlavne medzi vysoko postavenými ľuďmi. Každý spravil to ako som pískol. Nikto sa mi nikdy nepostavil, teda ak nepočítame to malé krehké stvorenie kvôli ktorému som tu.
Nechápal som sám seba. Čo ma donútilo ísť za týmto mužom? Prečo mám pocit,že by som ho nemal zlomiť ale znovu poskladať? Prečo ho chcem namiesto potrestania chrániť?
Z môjho myslenia ktoré sa mi vymykalo z pod kontroli ma vyrušil hlas muža za mnou.
" Louis Tomlinson?" Spýtal sa ma muž a ja som sa k nemu otočil aby som mohol zazrieť muža asi v strednom veku. Mal na sebe oblečený župan ,ktorý nezakrýval všetko čo mal ale bol som zaňho vďačný.
Jeho hnedé vlasy mu odstávali na všetky strany a modré oči ,ktorých pohľad mi bol dosť nepríjemný upieral namna. "Prečo ste ma poctili vašou návštevou v túto neskorú hodinu?"Spýtal sa ma. Nepáčil sa mi jeho tón. Aj keby som prišiel o druhej ráno ,príjme ma. Nikomu sa nepodriadujem ,to oni sa musia mňe!
"Nebodaj ma chcete vyhodiť pán Somerhalder?"Spýtal som sa ho a podľa Harryho slov som naňho upriamil svoj ľadový pohľad. "Nie,nie,nie ako vás to mohlo napadnúť" vykoktal rýchlo a zbesilo pritom otočil hlavu v ne súhlase.
"Sadnite si pane a ak dovolíte ja sa prezlečiem aby som bol hodný sa s vami rozprávať, zatiaľ sa o vás postará moja služba pane" povedal mi a pokorne odkráčal preč.
"Budete si želať pane?"Spýtala sa ma pani ktorá vstúpila dnu."Nie ďakujem len koľko tu už pracujete madam?"Spýtal som sa jej. Očividne bola prekvapená mojim oslovením ale pokorne odpovedala.
"Už skoro 15 rokov pane" povedala mi."Prosím sadnite si a porozprávame sa" povedal som jej a ona si vydesene sadla aj keď som ju o to prosil."Neublížim vám len potrebujem pár odpovedí" povedal som jej a ona rýchlo prikývla." Ale ponáhľajte sa kým nepríde pán" povedala mi šeptom.
"Poznali ste Harryho?"Spýtal som sa jej. Videl som ako jej tvár stratila posledný kúsok farby ktorý v nej mala a zostala zaryto mlčať. "Prosím odpovedz te mi ,chcem ho ochrániť a ak nezistím čo mu jeho rodina robila nikdy sa mi to nepodarí" povedal som jej skoro zúfalo.
"Harry do tejto rodiny nepatril pán Tomlinson" povedala mi a smutne zvesila hlavu."Bol taká ruža medzi týmito tŕňmi. Dôvod pre ktorý tento dom ako tak žil" povedala a zdvihla svoje oči kumne.
"Harry prišiel keď mu bolo päť. Bol to malé zlobidlo ktoré sa muselo všetkého držať a všetko brať. Pán domu a ani jeho mama mu nevenovali pozornosť a preto si mladý chlapček zvykol chodiť k nám do kuchyne. Tam sa aj náhodou našiel jeho talent na kreslenie ale to vy asi už aj viete" povedala mi.
Rozprávala rýchlo, takmer som nemal žiadnu šancu zachytiť všetky jej slová ale aj tak som to všetko teoreticky chápal.
"Ako reagovala rodina keď zistila čo chce Harry robiť?"Spýtal som sa jej a ona sa vydesene poobzerala po okolí. "Pán Somerhalder nechcel aby jeho syn kreslil a pani domu taktiež. Prvé dvere na pravo na treťom poschodí bola izba Harryho ale keď sa to dozvedeli vyhnali ho na povalu. Pán Tomlinson prosím Harry si nezaslúži bolesť bol to malý anjelik" povedala mi a začal niečo hľadať po svojich vačkoch na starom kabáte kým nevybrala zdrap papiera a malý kľúčik.
"Toto je kľúčik od izby,mám pocit že vám môžem dôverovať. Opatrovala som ho veľmi dlho teraz je rad na vás. Jeho izba je stále rovnaká ako pred jeho náhlym odchodom. Pán Somerhalder ju chcel zničiť ale nemohol nájsť kľúčik lebo bol len jeden a ten držíte v rukách." Povedala mi a svojou rukou zavrela moju dlaň ajs kľúčikom ktorý bol malý po stranách hrdzavý a s motýlimi krídlami na vrchu.
"Pán sa blíži pán Tomlinson" povedala mi vydesene a rýchlo sa postavila. Aj ja sám som počul ako staré schody praskali pod váhou muža. "Nezabudnite pane povala" povedala mi predtým ako vyšla zadným vchodom kým pán domu vošiel dverami za mnou.
Kľúčik som rýchlo schoval a otočil som sa k nemu.
"Dúfam že nečakate dlho pane" povedal mi a sadol si na miesto kde pred chvíľou sedela jeho služba. "Aj tak už som na odchode pán Somerhalder len som sa prišiel porozprávať o vašom synovi" povedal som mu.
Bolo nechutné vysloviť len to o vašom nieto ešte dokončiť vetu. "Ale ja nemám syna pán Tomlinson" namietol mi. "Váš syn Harry tvrdí niečo iné" povedal som mu a ja som videl ako sa jeho pery skryvili do úsmevu a on si suché a popraskané pery navlhčil jazykom ktorý by som mu najradšej odsekol nožom.
"Povedzte mi pán Tomlinson ako sa má moja prdelka?"Spýtal sa ma a ja som vtedy vybuchol. Schmatol som ho za dráhu košeľu a hodil som ho na tvrdú drevenú podlahu jeho vily. Jeho chraplavý smiech zaplnil celú miestnosť a ja som naňho len znechutene pozeral.
"Povedzte mi pán Tomlinson je to stále to malé krehké decko ktoré stále reve a prosí o pomoc?"Spýtal sa ma pričom sa pritom smial ako blázon. Prestalo ma to baviť a bol som si istý že keby mi povedal čo i len ďalšie slovo o Harrym zabil by som ho a to doslova.
"Bol to veľmi zlý ťah Ian Somerhalder vieš teraz je Harry v mojich rukách" povedal som mu a kopol som doňho svojou drahou topánkou. "A čo je moje nebude trpieť" povedal som mu keď som si prinho kľakol.
"Vieš ,že som najlepší",povedal som mu a natiahol som ruku k svietniku po mojej pravici okamžite ho zapalujúc zapaľovačom.
"Vieš Ian nemám to rád",povedal som mu a vzal som si sklenený pohár spoločne s vidličkou. Bože vďaka za inventár. "Skutočne , rozumieš mi?"Spýtal som sa ho a plne vrelú vidličku som položil na jeho zápästie a začal som do nej bez milosti riť nejaké slová.
Ian pod mojimi rukami vrešťal ako o život ale jeho služba ma neprišla zastaviť, dokonca som mal pocit, že zavrela dvere aby nebol počuť jeho krik.
"Teraz pôjdem hore a vezmem si všetky Harryho staré veci a samozrejme tú milú pani ktorá pre teba pracuje" hovoril som mu pokojne jediné na čo som sa sústredil bolo aby som netrafil tepnu a on mi tu nevykrvácal aj keby mi to bolo jedno.
Po jeho mučení ktoré trvalo skoro dve hodiny som konečne pustil jeho ruku a všetko som vrátil do pôvodného stavu.
Sledoval som slová z ktorých sa ronilo obrovské množstvo krvi.
Vyril som mu tam dôkaz že, je Harry len môj.
Anjel je len jeden a teraz patrí mňe.
Nechal som ho kňučať bolesťou na zemi a ja som pomaly kráčal hore schodmi smerom k izbe kde mal Harry žiť. Zastavil som nad nízkymi drevenými dverami a vybral som kľúčik.
Prvé čo som na dverách videl predtým ako som do kľúčovej dierky vopchal kľúč bol namaľovaný motýľ ktorý, sa už pomaly strácal. Prešiel som po ňom prstami a potom som konečne otvoril nízke dvere.
Hi.
Takmer po týždňi som späť :D
Ale.ja.nemám vôbec čas :(
Ďakujem za votes a komentáre k minulej časti ste skutočne dokonalý :*
Votes
Koment
Poteší
Boo.
YOU ARE READING
Troublemaker
Fanfiction*dokončený* Harry je 17 ročný teeneger ktorý sa podľa slov jeho rodiny vymiká kontrole.Nepočúva,porušuje snáď každé jedno pravidlo ktoré v živote dostal a kopu ďalšieho. Po niekoľkých problémoch ktoré jej syn spôsobil sa nakoniec Harryho matka rozh...
