Trest

3.2K 216 42
                                    

Harry:

Každou jednou ranou bičom som bolestne vykríkol do umelymi v mojich ústach. Slzy sa valili po mojich lícach a ja som sťažka dýchal ,skoro ako človek ktorý sa topil.

Rany bičom som prestal počítať pri 30, vlastne moje telo už nedokázalo myslieť na nič iné ako na bolesť.

"Je načase aby si sa poučil" povedal mi Louis a ja som naštvane po ňom zazrel. Monštrum.

"Ak ta toto bolelo toto sa ti vôbec nebude páčiť" povedal mi Louis a ja som zbadal ako vytiahol z jednej zo skriniek nôž a solničku.

To si tu ideš dávať pinacoládu alebo čo!?

Pozorne som sledoval ako si sadol k mojim nohám a prstami prechádzal po mojej pokožke ktorá bola napuchlá a červená. Každý dotyk jeho brušiek ma štýpal ako ďas ale zároveň som zaňho bol aj vďačný. Aspoň som vedel ,že žijem a tá bolesť je skutočná a čo je skutočné musí jedného dňa skončiť.

Sledoval som ako mi pred tvár dal ostrý nôž a ja som ho očami sledoval až kým mi ním neprerezal dlaň pravej ruky. Moja teplá krv dopadala na dlážku mučiarne a ja som počítal kvapky krvi ktoré ma hypnotizovali.

Nikdy mi krv nevadila ale od to čo sa stalo neskôr ,vlastne o pár sekúnd znenilo môj názor.

Louis mi utrel krv a keď som si konečne myslel že už je koniec vzal Louis solničku.

Kričal som ako o život keď sa soľ dostala do mojej rany kde začala okamžite reagovať na moju krv.

Kopal som svojimi nohami a nahlas vzlykal. Väčšiu bolesť som nikdy v živote nezažil.

"Bolí že,áno ?" Spýtal sa ma posmešne a strhol mi tú nechutnú vec z tváre. Znova som vykríkol keď ďalšia dávka soli pristála v mojej rane.

"Povedz mi Harry ,bolí ta to?"Spýtal sa ma a ja som po nom naštvane zazrel. "Slová Harry slová" povedal mi a ja som znovu vykríkol bolesťou. "Čo myslíš ty idiot!"vykríkol som naňho.

"Dosť!"vykríkol som keď sa ďalšia várka soli dostala dnu.

"Slová Harry slová" vyzval ma.

"Bolí to kurva ,bolí to!"vykríkol som naňho. "Teraz poprosíš " zavrčal namna.

"Ja nikdy neprosim" zavrčal som do jeho tváre."Vedel som ,že to povieš a ja som sa na teba pripravil" zavrčal mi on späť.

Znova sa odomna postavil a kráčal ku skrini mal som docela veľký strach z toho čo vytiahne.

Až keď som zbadal čo drží v ruke pochopil som Prečo som mal byť nahý. "Všimol som si ,že vieš čo to je" povedal mi keď som sa snažil odtiahnuť. "Popros a ja to neurobím" hovoril mi keď kumne pomaly kráčal.

"O čo mám prosiť" vyhŕkol som rýchlo keď stál predomnou. "O milosť Harry" zašepkal mi do ucha a tú nechutnú vec položil vedľa mňa.

Prosím dosť!"vykríkol som keď pomne o pár minút tiekol neznesiteľný pot a krv stekala z môjho tela. Moje telo takmer pukalo pod tým ako sa napínalo a on konečne prestal. Poprosil som. Po niekoľkých hodinách mučenia som konečne podľahol. Zavrel som oči a nechal som sa odpútať a on ma postavil na moje roztrasené nohy.

Okamžite som naňho padol a on ma nejakým zázrakom zabalil do županu a ja som sa nechal odnášať preč. Oči zavreté ,telo skrútené bolesťou.

"Musím ta osprchovať" povedal mi a ja som len zabručal. Cítil som,že zastavil a ja som okamžite vypotil nejaké slovo." Dobre" povedal som mu ťažko.

"Šikovný chlapec" povedal mi a ja som znovu zabručal. Zosilil svoj stysk a ja som vypotil ďalšie slová. "Áno" povedal som mu pomaly ma začínal ovládať spánok a ja som ledva vnímal to ako ma drží v náručí.

"Zajtra nejdeš do školy,zavolám tvojej učiteľke že, si celý týždeň chorý" povedal mi a ja som chabo prikývol. "Ďakujem" zabrblal som mu rozhodnutý podvoliť sa spánku.

"Ďakujem čo?" Spýtal sa ma Louis."Ďakujem pane" povedal som mu a plne som prepadol spánku.

Louis

Nezlomil som ho,len som ho trochu naškriepil. Chcel som vedieť aký má veľký prah bolesti a dosť ma to prekvapilo. Jeho prah bolesti bol omnoho väčší ako niekoľko chlapcov dokopy a to znamenalo ,že znesie všetky moje tresti. Premýšľal som ,či ho osprchujem ale po chvíli som sa rozhodol ,že to nechám na Márii zajtra ráno. Prikážem jej aby mu spravila raňajky a samozrejme mu dezinfikovala rany.

Neprehnal som to. Len ma nehorázne naštval. Strašne. Tá jeho drzosť a arogancia. Porušil moje pravidlá a to nikto nikdy robiť nebude.

Položil som ho do postele pričom som mu vyzliekol župan a zakryl som ho paplónom. Skontroloval som či nie je nejako vážne zranení ale nebol a preto som len skontroloval jeho krásnu pokojnú tváričku na ktorej bolo pár zaschlých sĺz a neposednú kučierku som mu dal za ucho a až potom som odišiel z jeho izby.

"Bolo to nutné pán Tomlinson?"Spýtala sa ma Mária keď som dorazil do kuchyne. Čakal som ,že bude spať ale dosť ma prekvapilo keď sedela na sedadle a pozerala pritom namna.

"Naštval ma" povedal som jej a ruky som oprel o stôl pred sebou. "Provokoval ma" povedal som.

"Nenapadá vás niekedy že, jediné čo ten chlapec potrebuje je trochu porozumenia a lásky?"Spýtala sa ma a postavila sa na svoje nohy. Sledoval som ako prišla k stolu a položila naňho nejaký biely papier.

"Rovnako ako vy pán Tomlinson " povedala mi. "Ja už idem spať ak niečo budete potrebovať zazvonte pane" povedala mi a odišla z kuchyne.

Flustrovane som si povzdychol a podišiel som k papieru aby som ho otočil smerom k sebe.

Pozeral som na zväčšenú fotografiu chlapca pred sebou. Veľké zelené oko namna pozeralo a vravelo mi ,že toto si posral.

Možno má Mária pravdu,možno skutočne potrebujem lásku ale nie teraz. Teraz ešte nie.

Hi,

Zvláštny to trest ale nechcela som any ste si mysleli,že bude hneď sex. To niesom ja. :D

Rozmýšľala som nad charakter ask. Ak by ste chceli môžete mi hneď písať otázky. Na všetkých :D

Ďakujem za votes a komentáre k minulej časti ste skutočne dokonalý :D

Prajem pekný víkend.

Votes
Koment
Poteší

Boo.

Troublemaker Hikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin