Troublemaker

Rio.

Harry:

Svoje oči som veľmi pomaly rozlepil aby sa mi naskytol pohľad na izbu v ktorej som prežíval už skoro týždeň. Nechcel som ešte vstať a preto som si cez hlavu pretiahol paplón a pohol som nohami. Keď som zacítil ostrú bolesť a odokryl som sa aby som videl hrubé červené rany pochopil som ,že to čo som si myslel ,že bol sen bola krutá realita.

Zbičoval ma ako psa. Mučil ma soľou a krvou. Bezmyšlienkovite sa mi po lícach spustili slané slzičky o ktorých som si myslel ,že už dávno pominuli a z hrdla sa vydral vzlyk.

Tak strašne to bolelo. To mu na mňe skutočne vôbec nezáleží a berie ma ako hračku? Skutočne nemá kúska zľutovania?

Z premýšľania ma vytrhlo zaklopanie na dvere a následne aj ich otvorenie. Vydesene som potiahol paplón až k svojej tvári aby mi trčal len nos,ale keď som sa uistil že, to nie je Louis plne som sa rozvlykal.

"Harry to je v poriadku" povedala mi Mária a hladila ma po chrbte. Všimol som si ako za ňou svietili digitálne hodiny ktoré ukazovali 6:00. Napadla ma vec akú by som v živote nespravil.

"Mária odvez ma do školy" prosil som Máriu a preto som o pár minút sedel už v aute s taškou na zadnom sedadle a Mária soferovala smerom k mojej škole.

Nechcel som zostať uňho doma. Potom čo mi spravil ,nemám chuť ho ani vidieť. Ruka ma neskutočne pálila ale bola zaviazaná bielym obväzom a natretá masťou proti bolesti.

Snažil som sa bolesť nejako strpieť a preto som nejedol ani jediný liek. Ak mám trpieť tak poriadne.

"Mária domov pôjdem autobusom ďakujem" povedal som jej a zavrel som dvere predtým ako mi mohla niečo povedať.

Prehodil som si tašku cez rameno a odkráčal som smerom do školy. Po ceste do školy som bol tak zahĺbený do svojich myšlienok ,že som aj vynechal svoju rannú cigaretu a výsmech pre prvákov.

Po prvý krát v živote som na hodinách počúval lebo som sa snažil zabudnúť na Louisa Tomlinsona nadomnou. Na jeho opálenu pokožku a jemné dotyky ktoré striedala štiplavá bolesť od bicov. Vždy keď som si na to spomenul mi po tele prešla husia koža. Môj prvý trest a stopercentne nie posledný.

"Každý kto sa chce dostať do Ria de Janeira nech sa hlási u profesora Stephensona ale ty Harry nemusíš" povedala mi profesorka keď som sa chcel rovnako ako ostatný vydať za spomínaním profesorom.

"Ako to ,že ja nie?"Spýtal som sa jej. Chcel ísť do Ria. Pane bože kreslenie je celý môj život ,musím tam ísť !

"Pán Tomlinson nesúhlasí s tým aby si išiel a keďže ešte niesi dospelý musím ho počúvnuť lebo je tvoj náhradný zákonní zástupca" poveda mi ako keby sa nechumelilo. "Kedy ste s ním bola?"Spýtal som sa jej naštvane. Nepamätám si ,že by tu niekde bol.

"Pred pár minutami" povedala mi a ja som aj napriek jej prostestom vybehol z triedy aj s taškou. Toto mu neprejde toto nie. Keď som vyšiel zo školy zbadal som jeho auto miznúť z pozemku.

"Kurva!"vykríkol som a rozbehol som sa cez skratku ktorá zahŕňala preskakovanie cez ploti a autá. Keď som mal konečne jeho auto na dosah ruky zostala len jedna vec veriť tomu,že mu dobre brzdia brzdy.

Skočil som rovno pred auto a rovno ako som očakával uši mi zaplnil zvuk škrípania bŕzd.

"Si normálny mohol som ta zraziť!"vykríkol Louis ale Keď zbadal ,že som to ja zmohol sa len na oh."Oh!"vykríkol som po ňom a rukami som sa zaprel o kapotu jeho auta vďaka čomu mi padla taška z pleca. Potreboval som sa vydýchať a pripraviť na krik z mojej strany.