Power of Mate

Epilóg

***

O 10 rokov neskôr.

,,Juliet!" Prebehnem na druhú stranu chodby a nakuknem do kuchyne plnej kvetov. Nikto v nej nie je. ,,Juliet! Kde si?" Zakričím, ale opäť sa mi nikto neozve.

Obrátim sa teda na päte a rozbehnem sa von. Kedže je horúce augustové ráno a ja som nám nechala  na záhrade vedľa hradu vykopať dva bazény, vonku nájdem všetkých 287 členov svorky. Samozrejme, všetkých okrem Juliet. Alebo Luka.

,,Ugh," zavrčím od zlosti. 

,,Deje sa niečo, Luna?" 

,,Nie. Nedeje sa nič vážne," odvetím. ,,Len neviem nájsť Juliet." A ani Luka.

,,Nevidela som ju. Ale tamto je Hunter a Chase. Možno vám pomôžu oni."

Obrátim sa smerom k dvom hojdačkám a zamrmlem: ,,Ďakujem." Dvojčatá sa hrajú, vyskakujú z rozkývanej hojdalky a snažia sa doskočiť čo najďalej. Až keď starší z nich, Hunter, nohami pevne dopadne predo mňa, všimnú si ma.

,,Ahojte, chlapci," pozdravím ich.

,,Ahoj." Ich päťročné tváričky sa na mňa usmejú a vzápätí sa už opäť hojdajú.

,,Nevideli ste svoju sestru? Alebo svojho otca?"

,,Áno a áno," odpovie Hunter. Má tmavé hnedé vlasy a modré oči. Od brata sa líši len iným Znamienkom Duší. ,,Boli nás tu pozdraviť asi pred pol hodinou," doplní Chase. ,,A potom odišli za plot," dokončí Hunter.

,,Za plot?! Opäť ju Luke vzal za plot?! Povedala som im, že je to nebezpečné!"

,,Ocko vravel, že sa Juliet musí naučiť loviť a bojovať. Vraj chce, aby sa o seba vedela postarať, keď nájde svoju spriaznenú dušu," pripomenie mi Chase s úsmevom na tvári.

,,Ale ona je na to príliš malá!"

,,Má už deväť," zamračí sa Hunter, ,,je už veľká."

Povzdychnem si. Samozrejme, že oni nechápu, aké je to za hranicou nebezpečné. Majú len päť. A okrem toho, ešte tam neboli. Zatiaľ. ,,Ostaňte tu, ja idem za nimi."

,,Dobre, mami!"

Opäť sa rozbehnem, ale tentoraz k zadnému východu. Cítiac čokoládovú vôňu vedľa obrovskej brány, mnou prejde zlosť zmiešaná so strachom.

Nemáš sa čoho báť! Juliet je s Lukom, nič sa jej nestane.

Ja viem. Ale nechcem, aby už lovila a bojovala. Chcem, aby ešte bola dieťaťom. 

,,Otvor mi bránu."

,,Áno, Luna." Strážca spraví to, čo mu prikážem a ja sa rozbehnem za plot. Nasledujúc Lukov pach, sa však dostanem až k druhej bráne.

,,Do líšky prefíkanej! Načo ju bral až sem?!" zamrmlem si. ,,Strážca, otvor mi bránu!"

O chvíľu už opäť utekám lesom. Každým krokom sa zvýši moja túžba dostať Juliet naspäť do hradu. Je ešte mladá. Je malá. Nemá ani len dievčenské krivky. Nie je dokonca ani v puberte!

Nájdem ich až o pár minút. Luke sa opiera o strom a škerí sa, zatiaľ čo si deväťročná Juliet z úst utiera krv. Jej hnedé vlasy sú zaprášené a ruky úplne špinavé. 

,,Do líšky prefíkanej!" opäť zanadávam. ,,Čo sa tu stalo?!"

Juliet sa na mňa usmeje s dierou medzi zubami a Luke začne kráčať ku mne. ,,Pokoj, mon amour. Veď len ulovila zajaca."

Vrhnem pohľad na biele zviera, ležiace nehybne na zemi a vzápätí opäť na Juliet. ,,Nechcem, aby ešte lovila," poviem Lukovi. ,,Mala by sa hrať a nie toto." 

,,Ale mňa to baví," namietne Juliet a hrdo sa postaví pred svoju korisť. ,,Chcem byť lovkyňa ako teta Maya."

,,Teta Maya je maliarka. A loviť sa naučila až v pätnástich," pripomeniem jej.

,,Ale ja chcem už teraz!"

Povzdychnem si nespokojná, pretože ma nepochopí. ,,A nechceš sa radšej hrať na hojdačkách s dvojčatami?"

,,Nie."

Luke sa len usmeje a postaví sa tesne vedľa mňa. ,,Nechaj ju, nech sa učí to, čo chce. Veď vieš, že jej v tom nezabrániš. Okrem toho, lovenie jej neublíži ale pomôže."

,,Ja viem. Je len nechcem, aby to chcela teraz."

,,Žije vo Svorke Chladného Severu. Čím skôr sa naučí o seba postarať, tým lepšie."

Položím si hlavu na Lukove rameno, vzdávajúc sa. ,,A kedy to začneš učiť aj Huntera s Chasom?"

,,O rok, dva. Musím začať skôr, pretože sú to následníci."

,,Dobre," vzdychnem si. Viem predsa, že má pravdu.

,,Prečo ti skorý výcvik vlastne tak vadí?" opýta sa Luke zvedavo, zatiaľ čo sledujeme Juliet, ako priväzuje zajaca k dlhej palici, ktorú si následne oprie o plece. 

,,Neviem. Možno som tak trochu dúfala, že bude mať detstvo ako Maya. Chápeš, ona chodila vonku s kamarátmi, behala, hrala sa a vkuse si kreslila."

,,Lenže kreslenie je pre Mayu to isté ako lovenie pre Juliet."

,,Asi máš pravdu."

Náš rozhovor preruší Jul: ,,Poďme už domov! Chcem to ukázať tete Mayi!" A rozbehne sa naspäť k plotu.

Vidiac jej nadšenie, poviem: ,,Fajn, dovolím jej loviť. Ale vždy tu s ňou niekto bude! Nechcem, aby jej nejaký cudzí vlk alebo medveď alebo iná háveď, ktorá sa tu dostane, ublížila."

,,Súhlasím," Luke so mnou začne kráčať za Juliet. 

,,A keď už na ňu nebudeme môcť dávať pozor my, tak jej spriaznená duša."

Luke zašomre: ,,Ja len dúfam, že mu dá Jul zabrať taj veľmi, ako si dala zabrať ty mne."

Zasmejem sa. ,,Buď rád, že má Juliet istú budúcnosť a že vieme, že bude šťastná. Také niečo ľudia nepoznajú."

,,Ľudia?"

,,Áno, ľudia. Oni nemajú spriaznené duše a svoje polovičky si vyberajú," poviem. ,,Je mi ich ľúto, lebo nikdy nevedia, či si vybrali správne."

,,Vybrala by si si ma, ak by sme boli len ľudia?" opýta sa Luke odrazu.

Keď si spomeniem na to, ako veľmi som ho nechcela a ako veľmi som sa mu bránila, priznám: ,,Nie. Nevybrala."

,,Podľa mňa áno," Luke sa víťazoslávne zaškerí. ,,Podľa mňa nám totiž Bohyňa Mesiaca nedala spriaznenú dušu. Ona nám proste rovno ukázala, kto sa k nám hodí najviac." 

,,Ľudia také šťastie nemajú."

,,Hej," Luke ma silnejšie objíme. ,,Držím im palce."

Presne tak. Držím nám palce.