Power of Mate

22. Manufactory

213. Presne toľko členov má teraz Svorka Chladného Severu. Je to veľa vzhľadom k tomu, že všetci bývame v jednom dome - teda hrade. Preto keď sa mám stretnúť s každým jedným vlkom, Jude s Lukom mi vyčlenia zvláštnu miestnosť.

Tá miestnosť vyzerá ako obývačka, pretože v rohu sedí široký gauč. Tam však podobnosť končí, pretože zvyšok izby je prázdny.

Vyskočím na kožený gauč a sadnem si niekde do stredu, keď vtom zistím, že gauč je taký vysoký, že bosými nohami nedotiahnem na zem. Luke si však vedľa mňa sadne, akoby bol preňho akurát. 

,,Prečo v izbe takmer nič nie je?" opýtam sa, rozhliadajúc sa po prázdnom priestore, ktorý na mňa zíva nudou.

,,Uvidíš," zaškerí sa a pohodlne oprie, pričom rozvalí ruky po celej dĺžke operadla.

Keď sa opriem aj ja, zistím, že hlavou ležím na jeho ruke. Nijako mu to však nevadí. Ani mne. Preto tak ostaneme sedieť, až pokiaľ Jude neupokojí dav za dverami. Vtom sa Jude nahnevá: ,,Ja sa tu snažím zoradiť vyše 200 vlkov aby sa nepredbiehali a neprekrikovali a vy si tu len tak sedíte!"

,,Sme unavený z toho tanca," Luke nás začne obhajovať, zaškerí sa na Juda a prehodí si ruku cez moje rameno aby si ma pritiahol bližšie.

Jude nad nami pokrúti hlavou: ,,Ste leniví ako ten, čo vymyslel japonskú vlajku," vyhlási. Škoda že neviem, ako japonská vlajka vyzerá. Alebo čo to vlastne vôbec je.

Luke však asi vie čo je to tá vlajka, pretože sa zasmeje. ,,Choď zavolať prvého člena," prikáže napokon.

Jude otvorí dvere, na chvíľu sa za nimi stratí a potom sa vráti so ženou s blond vlasmi. Okamžite ju spoznám - je to učiteľka. ,,Dobrý večer, Luna," slušne skloní hlavu.

,,Dobrý večer," odzdravím. Luke však mlčí.

,,Je mi nesmiernou cťou, že vás môžem takto spoznať ako prvá. Som učiteľka. Volám sa Mia West," vyhýba sa očnému kontaktu, pretože je to znak agresie. Pohľad teda namiesto mňa namieri na škatuľku, čo drží v rukách. ,,Toto je pre vás. Dostala som to kedysi od mojej mamy a mala som to dať svojej dcére, ale nikdy som nestretla svoju spriaznenú dušu, tak..." na chvíľu sa odmlčí: ,,... tak chcem, aby ste si to nechali vy."

Podá mi modrú krabičku. Nesmelo ju otvorím a vo vnútri nájdem náhrdelník s príveskom v tvare vlčieho tesáka zlatej farby. ,,Je to nádherné," vyhlásim. Strasiem zo seba Lukovu ruku (on pritom zavrčí), postavím sa, objímem ju a ona potom odíde.

,,Dúfam, že takto neplánuješ objímať každého," povie Luke a než stihnem prevrátiť očami, Jude už dnu vpustí niekoho ďalšieho. Krabičku položím na zem vedľa gauča a keď sa obrátim, zbadám malé dievčatko s jej mamičkou.

,,Dobrý večer, Luna. Volám sa Monika Gregory a som lovkiňa. Toto je moja dcérka Mandy."

,,Dobrý večer."

,,Mandy, chceš dať Lune darček?" spýta sa malého dievčatka. Mandy prikývne, vezme si od svojej mamy škatuľu a zacupká ku mne, aby mi ju podala. Hanblivo odvracia zrak. 

Vezmem si od nej škatuľu a usmejem sa na ňu. ,,Ďakujem."

Mandy sa usmeje, vrhne vystrašený pohľad na Luka a cúvne naspäť k svojej mamičke. Keď otvorím krabicu, nájdem tam plyšového medvedíka s červeným srdiečkom na bruchu. Nechápavo ho vyberiem, prezriem a potom vrhnem pohľad na paniu. ,,Je nádherný. A-ale prečo?"

,,Pre budúceho nasledovníka predsa!" 

Trochu ma to zarazí. Stuhnem a až po chvíli si uvedomím, čo to vôbec znamená. ,,Ďakujem," vyhŕknem napokon, aby som vyplnila náhle ticho.