Power of Mate

28. Leaving

***

Ja, Luke, Jude a babka sme v Lukovej kancelárii a zízame na mapu Kanady. Sedím na Lukových kolenách, zatiaľ čo babka s Judom sedia oproti. Mali by sme vymyslieť plán cesty, ja však len ohúrene sledujem mapu.

Mapa. Také niečo nám v škole veľmi neukazovali. Polohu našej svorky sme sa totiž naučili len z náčrtov pani učiteľky. Tie však neboli ani zďaleka také presné a farebné ako Lukova mapa.

A aj napriek tomu, že mapu vymyslel človek, táto bola stopercentne nakreslená vlkolakom. Viem to preto, lebo v nej boli zaznačené len národné parky a teritóriá svoriek. 

Zrakom okamžite vyhľadám Svorku Severného Toku - teda moju bývalú svorku. Nachádza sa niekde uprostred, trochu  južne a potom trochu západne. Teritórium je zaznačené malou modrou bodkou, vedľa ktorej je napísaný názov. Tá modrá bodka je však ešte obkolesená zelenou čiarou s názvom Birch Mountains Wildland. Keď na územie priložím prst, celé ho zakryjem. Kedže je mapa obrovská ako polovica stola, vyrazí mi maličkosť môjho bývalého domova dych.

Severne od nás sa nachádza Národný Park Wood Buffalo. Aby som ho zakryla, musím naňho priložiť celú dlaň. V tomto národnom párku sídlime my - Svorka Chladného Severu. Ale nenechajte sa pomýliť názvom svorky. Samotný park sa nachádza v strede Kanady, nie na severe. Svorka však zaberá celú severnú časť národného parku, a preto má v názve sever.

Od Svorky Chladného Severu (samozrejme zaznačenej čiernou farbou) sú niekde zakreslené červené šípky, ukazujúce na niektoré svorky, symbolizujúce nepriateľstvá. Svorka Chladného Severu ich má toľko, že sa ani nedajú spočítať. Najhrubšia šípka však vedie k Svorke Ľadu, ktorá je len o trochu menšia než naša. Je však až úplne na severe Kanady, ďaleko od nás, čiže sa jej nijako nezľaknem.

Zhrozím sa až vtedy, keď zistím, že niektoré svorky sú preškrtnuté s popiskami 'úspešne zničené', či dokonca 'spálené'. 

,,Kde býva Harmónia?" opýta sa Luke babky, keď na mňa prestane zízať.

,,Tu," babka prstom ukáže na Južnú Aljašku. Prečíta názov svorky: ,,Svorka Liečiteľov. Tu nájdete najviac vlčích lekárov, hlavne Harmóniu."

Luke sa nahne dopredu, aby si svorku pozrel zblízka. Teplou hruďou sa mi popritom obtrie o chrbát a ja na chvíľku zabudnem dýchať. Keď ma zozadu objíme okolo pása a oprie si hlavu o moje rameno, pocítim jeho šteklivý dych na mojom krku. Presnejšie na mieste, kde ma označil. Opäť pocítim ten mrazivý pocit a stuhnem.

Spamätaj sa Haven! Teraz predsa vymýšľame plán!

Zapozerám sa znova na mapu, snažiac sa nevšímať si Lukovu blízkosť. Zistím, že nemáme so Svorkou Liečiteľov žiadne nepriateľské vzťahy. Avšak kedže je územie svorky v hnedej časti mapy s bielymi škvrnami, pochopím, že je to v horách so snehom. Medzitým si ešte stihnem uvedomiť, že keď prikážem svojmu srdcu aby prestalo splašene biť, nepočúvne.

Do líšky prefíkanej!

,,Aby sme prešli do Aljašky, potrebujeme s Haven cestovný pas," povie odrazu Luke. Moje meno zdôrazní ako niečo cenné a mne sa zapáči ako zatočí jazykom, keď ho vysloví. Páni! Prečo odrazu myslím na takéto veci?! ,,A my nemáme čas, aby sme si zháňali nejaké doklady."

,,Čo teda spravíme?" nadvihnem obočie, neodvážim sa mu však pozrieť do tváre.

,,Autom prejdeme až k hraniciam. Zvyšok prejdeme peši cez les."

Strasiem sa, keď si predstavím seba, prehrabávajúc sa cez Aljašský sneh. Nemám však na výber, ak chcem zistiť niečo o znamienkach. ,,Fajn," prikývnem.