Power of Mate

35. Fangs

***

Až keď na moje zatvorené očné viečka dopadne prvý slnečný lúč, prebudím sa. Vrhnem pohľad na otvorené okno nado mnou a zamračím sa, pretože zistím, že mi sneží do izby. Malé krištáliky vločiek sa však roztopia skôr, než na nás dopadnú. Moje a Lukovo telo je totiž ako planúci krb.  

Nevediac si spomenúť, kedy som zaspala, sa začnem pomaly vymotávať z Lukovho objatia. Nepodarí sa mi to. Drží ma tak, akoby od toho závisel môj život. On sám je dokonca taký unavený, že sa aj napriek môjmu vzpieraniu nezobudí.

Vzdychnem si, a keď sa vzápätí nadýchnem, okrem vábivej čokoládovej vône Luka, čerstvého - až štipľavého - vzduchu horského lesa, prúdiaceho z okna, zacítim samu seba. Zvraštím nos. Smrdím totiž od zaschnutého potu. 

,,Luke," poviem do jeho pokojnej tváre naliehavo. ,,Musím použiť kúpeľňu!" Zapriem sa do jeho hrude a odtiahnem sa. Nielenže sa mi nepodarí vymaniť z jeho zvierania, ja dokonca zistím, že on ešte stále nemá tričko. Začervenám sa, keď si spomeniem, ako som mu ho roztrhala. Hmm, a to sme spolu ešte, no... 

Haven! Sústreď sa!

,,Luke," posťažujem sa, keď ma vráti do pôvodnej polohy, a schová si hlavu v mojich vlasoch. Oprava. V mojich smradľavých vlasoch.

Haven, on je tvoja spriaznená duša. Môžeš mať aj koziu briadku plnú hnijúceho jedla a stále ťa bude milovať, pripomenie mi môj vlk. 

Pravda. Ale ja ho teraz musím nejako zobudiť.

Poobzerám sa po izbe, hľadajúc niečo užitočné. Možno nejaké staré hrnce ktoré by som do seba udrela ako gong, alebo nejakú píšťalku... A vtom mi zrak padne na otvorené okno. Nadvihnem k nemu ruku a zistím, že dotiahnem na parapetu. Dostávajúc nápad, sa ešte trochu nadvihnem, rukou zhrabnem z parapety plnú hrsť snehu a zhodím ju na Luka.

Kedže som však s Lukom zlepená v jedno a rukou sa mi podarí zhrnúť takmer všetký sneh z parapety, ostaneme obidvaja celý mokrý. Plán to však splní, lebo sa Luke zobudí. 

,,Čo do pekla?!" zvolá, keď sa s trhnutím posadí. Sneh v jeho čiernych vlasoch sa začne okamžite topiť, robiac mokré hniezdo.

Keď si pošúcha unavené oči a venuje mi nechápavý pohľad, len myknem plecom: ,,Bolo mi horúco." Potom sa postavím a vbehnem do kúpeľne. 

Až keď sa rukou natiahnem po zubnej kefke, všimnem si Znamienko Duší. Zabudnem na rannú hygienu a ruku si predložím pred seba. Lukova tvár dnes dostala vlasy a jeho biele oči majú už aj zreničku s dúhovkou. Jeho dokonalosť je nakreslená v mojej dlani. Avšak v mieste, kde sa hrot meča stretáva s jeho krkom, si všimnem prázdne miesto. Akoby obrázok ešte nebol dokončený.

Rýchlo si teda umyjem zuby a osprchujem sa, zmývajúc zo seba zaschnutý pot, ktorý ma ovalil, keď som dostala dnešnú várku bolesti. Oblečená v čistých veciach, ktoré nám Alfa Drew nechal v kúpeľni, vbehnem naspäť do izby. 

Kedže mi hodinky prezradia, že je už 9:54, neprekvapím sa, že zbadám Luka jesť nejaký kus mäsa. ,,Došiel nám raňajkoobed," usmeje sa a poklepká miesto vedľa seba. Všimnem si, že už má nové tričko. 

Sadnem si k nemu, vezmem si od neho lákavo voňajúci tanier a potom ho položím vedľa seba na matrac. Keď sa na Lukovej tvári zračí nechápavosť, poviem: ,,Najprv mi ukáž znamienko."

Prikývne, polodojedený tanier s jedlom si položí na stehná a podá mi ruku. Ignorujem trblietky, ktoré zacítim, keď sa ho dotknem, a poobzerám si samú seba v jeho dlani. Dúhovka aj zrenička už v mojich očiach nechýbajú a vlasy mi už taktiež narástli - sú dlhé až po rukoväť meča, niekde rovné, niekde jemne zvlnené. Zrak okamžite nasmerujem na svoj krk. V mieste, kde má Luke prázdne miesto mám ja označenie.