Power of Mate

39. Behind his back

Juda necháme s Angelou a doktorom a my opustíme telocvičňu. Kráčajúc za hlavným bojovníkom svorky Nicolasom, mi Luke silno stlačí ruku. Nepochybne preto, aby sa neprestal ovládať. A síce aj mňa zaplaví nervozita, nedám to najavo. 

,,Nechali sme ich vonku a vy sa už nejako rozhodnite, čo s nimi urobíte." Nicolas nám otvorí dvere a my vyjdeme na chladný vzduch. 

Vietor, odfukujúci farebné lístie, naráža do štyroch postáv, ktoré podľa vône okamžite spoznám. Lukova mama je nádherná aj napriek tomu, že ju za chrbtom zvierajú mocné ruky jedného z bojovníkov. Keď sa mi pozrie do očí, od jej dúhoviek sa odrazí žlté svetlo. Pohľad jej v stotine preskočí na Luka a dívajúc sa naňho s materskou láskou, jej do tváre spadne blond ofina.

Lukov otec tiež nie je na zahodenie. Je mocný a svalnatý. Z jeho výrazu však usúdim, že už zmäkol a že nie je taký krutý, ako by bývalý Alfa Svorky Chladného Severu mal byť. Keď nasadí priateľskú tvár, pochopím, že sa Luke na svojho otca vôbec neponáša.

,,Luke," osloví ho menom. ,,Čo sú to za spôsoby?" Jediným trhnutím ruky sa oslobodí od bojovníka a vzápätí prepáli pohľadom chlapa, ktorý mu zviera ženu. Ten ju okamžite pustí, avšak ostane ostražitý.

,,Robím presne to, čo si ma naučil, otec." Slovo 'otec' nahnevane zvýrazní, zatiaľ čo sa nenápadne postaví predo mňa ako štít.

,,Ale takto by si sa nemal správať k svojim rodičom." Jeho otec si prisunie svoju manželku bližšie, ochraňujúc ju pred bojovníkom, stojacim za ňou.

,,Už nie ste moji rodičia!"

,,Ale veď si mi povedal 'otec'."

Luka prepadne frustrácia a zavrčí. Je rozpolený. ,,A-ale," zakoktá ako malý chlapec, zarazí sa a prebodne svojho otca pohľadom. Následne sa zhlboka nadýchne a rozkáže: ,,Vezmite ich do väzenia. Nechcem ich mať na očiach."

V tichosti sledujem, ako z domu vybehnú asi desiati bojovníci, schytia Lukových rodičov za lakte a odvedú ich. Nezastavím ich, lebo sama neviem, či sú zlí alebo dobrí. Jediné na čo sa zmôžem, je pozorovať ich. Zaskočí ma, že sa Lukov otec ani nepokúsi vzdorovať, pretože keď vezmeme do úvahy, že je to len "starší Luke" vedel by sa oslobodiť.  

,,Idem sa prejsť," zamrmle Luke, keď sa zabuchnú hlavné dvere. Pred tým než odbehne, mi ešte na rozlúčku vtlačí bozk do vlasov. Vzápätí zmizne.

So zmätenými myšlienkami vojdem naspäť do hradu a namierim si to k babke. Potrebujem radu. Okrem toho, ešte som nepozdravila Mayu.

Chodbami prebehnem ako blesk a pred dverami s menovkou 32C sa ani nezastavím - rovno cez nich preletím. 

,,Haveeen!" na starosti zabudnem v momente, keď Maya zvolá moje meno a objíme ma. 

,,Ahojte," pozdravím rovno všetkých naraz a až vtedy sa poobzerám po izbe. Dedko tu chýba (zrejme je ešte v telocvični) a babka sa prehrabuje v kufríku prvej pomoci. 

Zarazí ma, keď zbadám, že vedľa nej sedí malý Ricky s odretým kolenom. Rýchlo preskočím pohľadom z jeho znamienka snehovej vločky na Mayine. Tá sa na mňa len usmeje: ,,Mám nového kamaráta!"

Kamarát. Len kamarát. Chvalabohyni!

,,Už ho poznám," snažím sa predstierať, že sa nič nedeje. ,,Však Ricky?"

Zodvihne zrak a keď ma zbadá stuhne. ,,Á-áno, Luna."

,,Čo sa ti stalo?" ukážem na jeho červený fľak na nohe.

Než však stihne otvoriť ústa, odpovie mi Maya: ,,Rick spadol! Keď ho babka ošetrí, pôjdeme si pozrieť rozprávku!"

,,Výborne." Prejdem cez izbu a sadnem si vedľa babky. Tá za pár sekúnd prelepí Rickyho ranu obrovským leukoplastom.