Power of Mate

17. Ice

Staré proroctvo (ktoré mi Victor povedal) bolo krátke a ťažko sa mu rozumelo. Určite vzniklo pár rokov pred Lukovým narodením a otázka, či je pravdivé, bola na pohádanie.

Ale verím mu. Nechcem, ale verím tomu proroctvu.

Lebo aj keď znie komplikovane, je v podstate jednoduché. Hlási len to, že keď ma Luke nájde, v prvý spln získam ohromnú moc, o ktorej som ani sama nevedela.

Šialené, no nie?!

Kto by tomu uveril? Ja? Nie. Môj vlk? Áno.

Moje zmysly ma neprestajne presviedčajú, že to, čo Victor vyslovil z jeho skazených úst, je pravda. Moje zápästie so znamienkom duší ma pritom začne poriadne škrabať.

,,Teraz ma zabiješ?" Tá otázka vyznie ako oznámenie. ,,Kým budeš mať jedinú šancu ma zabiť, spravíš to."

,,Samozrejme."

,,Kedy?"

,,Ešte dnes." Zimomriavky, ktoré mnou prejdú, pošteklia moje znamienko ešte viac.

,,Tomu nerozumiem. Mesačná ceremónia je predsa až zajtra. Spln teda nastane až zajtra. Ergo, až zajtra ma dokážeš zabiť." Možno si to zle vypočítal, alebo...

,,Haven, zopakuješ mi, kedy bude mesačná ceremónia?"

,,Zajtra večer." Už som to predsa povedala!

,,A kedy teda bude spln?" nadvihne svoje obočie, ktoré mi až priveľmi pripomína Lukove.

,,Zajtra večer."

,,Správne. A kedy sa začne spln?" Zaškerí sa.

,,Ehm... zajtra večer?"

,,Nie," zasmeje sa. ,,Slnko celkovo osvieti mesiac už dnes o jednej ráno, pretože bude vzdialené pod správnym uhlom. Áno, zajtra bude spln, ale začne sa už dnes. Snáď si si nemyslela, že sa slnko prispôsobuje nášmu kalendáru."

O jednej ráno. O jednej ráno. O jednej ráno! Ugh, prečo som tak znervóznela?!

,,Čo? Už si nesvoja?"

,,Nie som nesvoja!" Nie, vôbec nie! Veď len o chvíľu ma Victor zabije, prečo by som mala byť nesvoja?!

Páni, Haven! Z teba ten sarkazmus teda srší!

Victor sa zaškerí, akoby mi čítal sarkastické myšlienky. ,,Koľko je vôbec hodín?" spýtam sa skôr, než stihne niečo podotknúť. Mimochodom, nemôže mi už to znamienko niekto poškrabať? Strašne svrbí!

,,00:27."

,,Čo?!" Ako môže byť už tak neskoro?!

,,Neboj sa. Spravím to rýchlo," nakloní hlavu nabok.

,,Nebojím sa. Ty by sa mal báť." Moje zápästie tentoraz až zaštípe. Ignorujem to - alebo lepšie povedané: snažím sa to ignorovať.

,,Prečo by som sa ja mal báť?" Victor si odfrkne, až mu to zmetie ofinu z očí.

,,Lebo ťa Luke zabije." Chápete, keď Victora dostatočne vystraším, možno stratí odvahu mi čo i len skriviť vlas.

,,Luke ma nestihne zabiť. Ujdem a počkám, kým sa zrúti," využije príležitosť a pokúsi sa ma zarmútiť: ,,Aj keď bude lepšie, keď spácha samovraždu. Sám, bez svojej spriaznenej duše, zlomený a odhodený ako handra."