Power of Mate

23. My love

Kráčame naspäť na záhradu, na pódium, pred oči celej svorky. Už dávno je tma, ale vďaka žiare mesiaca a vlčím schopnostiam vidíme všetko zreteľne. Pohľadom vyhľadám Mayu, babku a dedka, ktorí pri rozdávaní darov, pochopiteľne, chýbali - nájdem ich stáť úplne vpredu so spokojnými výrazmi.

Luke stojí vedľa mňa, Jude sa však zaradí do davu vedľa Angely.

Keď všetci utíchnu, zacítim, ako si ma zaškatuľkujú: som Luna. Len Luna. Slabá, jemná a krehká. Mojím poslaním je priniesť na svet následníka a zvyšok života žiť pod ochrannými krídlami Alfy.

Nie! Tak to teda rozhodne nie!

,,Ďakujem vám za všetky dary, ktoré som dostala, vážim si každý z nich. Chcem aby ste vedeli, že je mi cťou stať sa jednou z vodcov. Hneď zajtra sa tomu začnem venovať naplno," poviem. Moje slová však nikoho nenadchnú tak, ako by som chcela. Ozve sa síce potlesk, ale ten potlesk patrí skôr ten naivnej Lune, akú za mňa chcú mať.

Keď mi teda Luke položí ruku cez ramená a začne so mnou kráčať späť, zastavím sa ako socha. Luke narazí do môjho stuhnutého tela. Hnev, ktorý ma zovrie ako železné putá, ma prinúti prebodnúť dav pohľadom. Strasiem zo seba Lukovu ruku a spravím krok dopredu.

Luke mi venuje nechápavý pohľad. Vzápätí mi chytí ruku a potiahne smerom k nemu. Ja sa však ani nepohnem. Až teraz totiž pochopím akú mi dala Bohyňa Mesiaca silu. Mocou prevŕšim každého, kto spraví niečo, čo nechcem. Aj Luka.

Ten ma však nepúšťa, a tak mu venujem veľavýznamný pohľad. Vzápätí mi zrak padne na naše ruky a potom naspäť do jeho očí, ktoré sčerneli hnevom. Pusti ma, naznačujem. Takmer nebadane pokrúti hlavou. Zareagujem tak, že mu ruku stisnem, na Lukovej tvári však ostane kamenný výraz. Jeho ruku teda stisnem ešte silnejšie, až je napokon nútený sa vykrútiť z môjho zovretia kvôli nepríjemnej bolesti.

Tá bolesť, samozrejme, nie je silná. Ja predsa nedokážem Lukovi ublížiť. Ale bolenie je dostatočné na to, aby ma pustil, aby som mu dokázala, že nie som slabá a aby vedel, že ho nebudem počúvať na slovo.

Mňa ruka vôbec nebolí. Jediné čo pocítim je chladný vzduch na jej spotenej pokožke. Luke si však tú svoju musí prekvapene premasírovať. Víťazoslávne sa preto zaškerím.

Keď sa obrátim naspäť do davu, zistím, že ostatný sú taktiež prekvapený. Zrejme nečakali, že dokážem poraziť Luka. Že ho vôbec niekto dokáže poraziť. S hrdosťou v hlase teda poviem: ,,Ešte vám chcem oznámiť, že si hneď zajtra naštudujem zákonník svorky a prejdem sa pomedzi vás, aby som zistila, čo vám vadí. Plánujem totiž zmeniť zlé zákony za lepšie."

V očiach ostatných sa rozjasní údiv. Toto rozhodne nečakali. Ja však ešte pokračujem: ,,Zruším zbytočné tresty smrti. Navrhnem lepšie súdenie zločincov, aby tí nevinní neumierali zbytočne. Zmením všetko, čo je nespravodlivé a čo sa vám nepáči. Zmením vám život!"

Všetci ma počúvajú s nádejným výrazom. Nesmieme totiž zabúdať, že sme v Svorke Chladného Severu, v najsilnejšej, najkrutejšej a najväčšej svorke na svete. Museli tu mať poriadne prísne pravidlá, aby vznikol poriadok. Nehovoriac o všetkých nepriateľoch, ktoré túto svorku ohrozujú. ,,Luke vás ochraňoval krutosťou, ja vás však ochránim rozumom."

Ostatný majú v očiach zmätok. Preskakujú pohľadom zo mňa na Luka. Vidím ako zvažujú, prečo sa s ním porovnávam.

Ja s Lukom sa však neporovnávame. My sa dopĺňame.

,,Spolu," chytím jeho ruku, tentoraz jemne a nežne: ,,dokážeme spraviť túto svorku ešte silnejšiu než je. Na nepriateľov totiž Luke použije svoju krutosť a ja svoju prefíkanosť. Väzňov Luke odsúdi tvrdo, ja však dám pozor, aby medzi nimi nebol nikto nevinný. A pre vás pravidlá uvoľníme, aby ste mali lepší život. Luke ale dá pozor na tých, ktorý vám ho chcú znepríjemňovať."