Power of Mate

9. Get out of me

Už ako malú ma učili, že keď budem mať sedemnásť, stretnem svoju spriaznenú dušu. Ak nie, znamená to, že už zomrela.

Je to veľmi jednoduchá poučka, ktorá má jedno pravidlo. Musíte byť dievčaťom.

Pokiaľ ste totiž mužom, musíte počkať, pokiaľ bude mať sedemnásť vaša spriaznená duša. A to znamená, že pravdepodobne budete vyčkávať roky.

Verte mi, nie je to nič príjemné. Sú to totiž dlhé a nekonečné roky samoty. A vy dokonca ani neviete, kedy sa skončia.

Niet divu, že ak muž konečne nájde svoju spriaznenú dušu, je až prehnane majetnícky. To však nie je ešte nič v porovnaní s majetníckosťou Alfy, ak nájde svoju Lunu.

Oprava.

Ak najsilnejší a najkrutejší Alfa nájde mňa!

Uvedomujúc si, že som ho svojim útekom riadne vytočila, pridám rýchlosť. Chápete, ak ma dolapí, neviem ako zareaguje - je totiž nevypočitateľný. Viete, vzhľadom na to, že je mojou spriaznenou dušou, nemal by mi ublížiť. Avšak vzhľadom na to, že je najviac obávaným vlkom na svete, mohol by stratiť kontrolu.

Mám však šťastie, že mi slepačí vývar pridal energiu a teraz vydržím utekať hodiny. Síce neviem, akú vzdialenosť musím prebehnúť (odhadujem to na päť kilometrov), viem, že mi to nezaberie príliš dlho. Chápete, použijem vlčiu silu.

Ale je tu jeden drobný problém.

Je totiž jedno ako rýchlo budem utekať, Luke je i tak rýchlejší.

A preto mám plán.

Keď sa mi podarí preliezť aj druhý plot, vyleziem na strom a skákajúc z konára na konár, Luke stratí moju pachovú stopu. Ja sa potom budem môcť vrátiť do mojej svorky skontrolovať, či je moja sestrička nažive.

A áno, viem, že Luke ma nikdy neprestane hľadať a ja sa nebudem môcť večne skrývať.

Teraz mi je to však jedno. Mojou prioritou je zistiť, či Maya nie je mŕtva!

Kľučkujúc pomedzi stromy teda dúfam, že mám dostatočne veľký náskok, aby som svoj plán zrealizovala.

Keď po pár minútach pred sebou zbadám vysoký čierny plot s mriežkovaným vzorom, s potešením zistím, že tu nie sú žiadny strážcovia (zrejme sú len pri bráne). Neváham a skočím naňho. Na vrchol (asi druhého poschodia) sa vyšplhám jednoducho, ale keď preložím nohy na druhú stranu, aby som zliezla, opäť začujem vlčie vytie.

Tentoraz je ale príliš blízko. Asi tak pol kilometra odo mňa.

Ale nie!

Okamžite začnem zliezať dole, a keď už viem, že nie som príliš vysoko, zoskočím na zem. Zapotácam sa a následne sa rozbehnem ďalej.

Snažím sa robiť prudké zatáčky pomedzi stromy, aby som ho zmiatla svojou pachovou stopou, pochybujem však, že ho to zdrží.

Chápete, síce som už za plotom, ale ešte stále som v jeho teritóriu. Každú chvíľu tu teda môžu dokonca nabehnúť aj strážcovia hraníc, nielen Luke.

Predpokladala som, že budem mať viac času; že stihnem opustiť jeho teritórium a v zemi nikoho sa schovať v korunách stromov, kde budem v bezpečí. Teraz som však len zmätená a neviem či ďalej utekať, alebo sa vyšplhať na strom ihneď.

Už panikárim.

Po asi minúte behania sa napokon rozhodnem vyliezť. 

Na moje šťastie práve zbadám strom s konárami pri zemi, takže by sa mi ľahko šplhalo.