Power of Mate

25. Protector

Niekoľko dlhých kilometrov sa všetci tackáme za Lukom. Rukami ešte stále stískam Juda a jeho matku, až sa nám začnú nepríjemne potiť dlane. Napokon ten pocit nevydržím, pustím ich a nechám si ruky usušiť na chladnom nočnom vzduchu.

Zaradím sa opäť vedľa Luka a zvyšok cesty kráčam s ním. Tma nám nevadí. V temnom lese sa pohybujeme prirodzene. Sme pripravení zabíjať.

Luke sa však ešte nezmieril s tým, že mám silu väčšiu než on. Ešte stále sa totiž správa prehnane ochranársky. Pozorne sleduje okolie a rukou ma drží okolo pása. Občas sa pozrie dozadu, kontrolujúc vystrašenú rodinku, pričom stihne Juda zabiť pohľadom.

Nevyčítam mu to. Celá ruka mi totiž vonia ako Jude - ako vanilka.

Ja sa však sústredím na iné veci. Čuchom hľadám pach, ale nič nenájdem, pretože som Ricka, Veľkého Billylo, či troch bojovníkov, ktorí stopujú pred nami síce stretla pri rozdávaní darov, ale pri takom množstve vlkov si neviem na ich charakteristickú vôňu spomenúť. Každým nádychom však zacítim cudzieho psa.

Sluchom neustále očakávam, že začujem rozprávanie, vytie bojovníkov, beh po jesennom lístí alebo aj výkrik hrôzy. Nič z toho sa nestane. Jediné zvuky na okolí sú totiž len naše rýchlo bijúce srdcia a občasné vzlyky Juda a jeho matky.

,,Sú blízko?" opýtam sa po pol hodine netrpezlivo. ,,Necítim ich."

,,Pach Ricka je stále rovnaký," odpovie Judov otec. Myslím, že sa volá Mike. Hlas má pevný a v očiach nemá ani jedinú slzu. Svoju spriaznenú dušu drží pevne za ruku a v tvári má odhodlaný výraz. Je silný za celú rodinu.

,,Ale pach bojovníkov je stále silnejší," dodá Luke. ,,Akoby prestali stopovať a zastavili."

A naozaj. O minútu ich nájdeme. Stoja uprostred vysokých stromov. Žiadneho z nich nepoznám, no predsa mám pocit, že sú mi blízky. Asi je to tým ochranárskym pudom, ktorý cítim, pretože som vodca.

,,Alfa. Luna," sklonia naraz hlavy.

,,Prečo nestopujete, Nicolas?" opýta sa Luke jedného z nich.

,,Rozhodli sme sa na vás počkať, pretože ste boli vzdialený už len jednu minútu, Alfa." Nicolas sa občas pozrie do Lukových očí a ich pohľady sa mihnú (čo je veľmi nezvyčajné), z čoho usúdim, že Nicolas má vo svorke vyššie postavenie. Zrejme je novým hlavným bojovníkom, kedže Jamesa už zabil Luke.

,,A prečo ste sa tak rozhodli?" opýtam sa.

,,Lebo myslím, že Veľkého Billyho chcete zabiť osobne a ja ho chcem prenechať vám dvom, Luna." Môjmu pohľadu sa Nicolas vyhýba úplne. Pravdepodobne preto, lebo sa bojí Luka. Alebo mňa.

Prikývnem.

,,Poďme ďalej," vyhlási Luke.

Nicolas a jeho stopári kráčajú pred nami a vedú nás naprieč lesom. Vo vzduchu medzitým začína byť dusno. Ale nie kvôli počasiu ale kvôli napätiu. Ak ste si to totiž doteraz nevšimli, o chvíľu nám pôjde o život. Alebo lepšie povedané, o život pôjde osemročnému nevinnému chlapčekovi.

Zodvihnem hlavu na nočnú oblohu a zbadám mesiac. Viem, že sa pred hodinkou alebo dvomi už odklonil, a teda už nie je v presnom splne, ale stále tak vyzerá. Je guľatý a ožaruje nás sivým svetlom. Keď si spomeniem, akou bolesťou ma premenil v Lunu,  zodvihnem pravú ruku. Pamätám si, ako Znamienko duší vysielalo vlny bolesti do celého môjho tela. Znamienko meča však stále vyzerá rovnako tmavo, rovnako presne a ešte stále je tam nápis "TY".

Nič sa na ňom nezmenilo, pomyslím si.

Ale nie. Zmenilo, opraví ma môj vlk.

Zamračím sa a prezriem si zápästie znovu. Nevidím žiadny rozdiel.