Power of Mate

15. Trust

Keď ma Victor pustí z kúpeľne, behom zamierim do spálne. Som taká rozklepaná, že ignorujem zvedavý pohľad strážcu a prudko dýchajúc, otvorím a zabuchnem dvere.

Luke okamžite spozornie a zodvihne hlavu. ,,Čo sa stalo, mon amour?"

,,Nič," zamrmlem. Už-už mám na jazyku: 'Victor uniesol moju rodinu a vyhráža sa mi', ale, samozrejme, nepoviem to. Tie slová sú totiž ako guľka do Mayinej hlavy. Okrem toho, Victor by zistil, že som ich spustila (pretože určite nepracuje sám a má tu na hrade tajných špiónov - napríklad toho strážcu).

V tichosti teda začnem kráčať po chladnej dlážke k posteli, dívajúc sa do zeme.

,,Neklam. Veď si celá roztrasená," povie vážnym tónom. ,,Povedz čo sa stalo a dívaj sa mi do očí!"

Ako prišiel na to, že vždy keď klamem, pozerám sa všade inde, len nie do tváre?

Pomaly naňho zodvihnem zrak. ,,Len je mi zima. Je tu studená podlaha." Tak toto definitívne nie je klamstvo! Síce to nie je úplná pravda, ale čo už.

Keď dôjdem k posteli, Luke ma teda šikovne schytí za boky a uloží do perín vedľa neho. Vyhriata posteľ ma trošku upokojí a ja privriem oči, cítiac, ako moje ľadové chodidlá prichádzajú do styku s Lukovou horúcou pokožkou.

,,Ja viem, že si mi nepovedala všetko. Vyspi sa. Ráno mi dopovieš čo sa stalo," doplní unavene, keď ma privinie na jeho hruď.

,,Dobre." Otvorím oči, vediac, že už nezaspím. Dúfam však, že si Luke nevšimne, že je jeho tričko mokré od mojich sĺz.

***

Chcem povedať Lukovi o Victorovi, pretože by ho vedel zastaviť.
Ale nechcem povedať Lukovi o Victorovi, pretože v tom okamžiku zomrie Maya.

Nechcem ísť o tri dni do lesa, pretože to zabije mňa a Luka.
Ale musím ísť o tri dni do lesa, pretože inak umrie dedko, babka a Maya.

Už chápete, v akej situácii som?! Dokonca ani môj vlk netuší, čo spraviť. Ja viem, ona miluje Luka, ale taktiež má vzťah aj k mojej rodine.

A ak mám povedať pravdu, najprv som si myslela, že ma bude presviedčať, že do toho lesa nesmiem ísť, lebo Luke je najdôležitejší na svete, alebo čo. Lenže môj vlk mlčí. Akoby si nebola istá tým, či je Lukov život dôležitejší, než život troch členov mojej rodiny.

Ja v tom taktiež nemám jasno. A síce som už pred hodinami prestala potichučky plakať, ešte stále som zmätená.

Najväčší strach mám však o Mayu.

,,Haven, ty si už hore?" Lukov unavený hlas sa ozve v tichej miestnosti, pričom ma jeho ruka pritlačí ešte viac k jeho telu.

,,Som." Chvalabohyni, tentoraz sa mu nemusím pozerať do očí.

,,Takže, už mi povieš, prečo si včera vyzerala, akoby si videla ducha?" Do líšky prefíkanej, dúfala som, že na to zabudol!

Keď vtom mi hlavou prejde geniálny plán. ,,Poviem ti to. Ale nie teraz."

Už totiž viem, ako Luka oboznámiť so situáciou bez toho, aby som mu to osobne povedala. Ten plán mi napadne tak rýchlo, akoby mi niekto dal facku na upokojenie. Ten plán ma prebudí s vyvalenými očami. Ten plán vo mne vyvolá nádej.

Je to riskantné, podotkne môj vlk.

Áno. Pretože risk znamená šancu na úspech.

***

Každé ráno ma Luke nakŕmil a potom ma (za doprovodu bodyguarda) pustil preskúmavať hrad. A síce som väčšinu času trávila v knižnici, knihy som vôbec nečítala. Sústredila som sa totiž najmä na to, ako presvedčiť Luka, aby ma pustil von samu.