Power of Mate

13. Blood everywhere

Ja viem. Chovám sa ako šteňa. Len tu tak sedím na Lukových kolenách a rumázgam do jeho hrude len preto, že sa mi niečo nepáči.

Utierajúc si mokré líca do jeho čierneho trička, sa dokonca vôbec necítim zahanbená. Chápete, ja budem mať kvôli nemu šaty od krvi, tak prečo nemôže mať on tričko od mojich sĺz? A musíte priznať, plačem po prvýkrát, odkedy ma uniesli, väznili, týrali a neustále prekvapovali, takže nie som zas až tak veľmi detinská!

Každopádne, po pár minútach ma plač prejde, slzy sa minú, mimické svaly unavia a Lukove tričko začne schnúť.

Vtedy zodvihnem zrak a preskúmam miestnosť.

Nič sa nezmenilo.

Angela na mňa ešte stále ľútostivo hľadí, pričom ju Beta Jude priťahuje k sebe. Luke stráži miestnosť, akoby sem každú chvíľu mohol len tak niekto odrazu vtrhnúť a uniesť ma. A slanina vyvoniava, lákajúc ma k sebe.

Páni, aj napriek predstave, že je poliata krvou, mám na ňu chuť!

Zodvihnem pohľad na Luka a zistím, že mi ho opätuje. Hladiac ma upokojujúco po chrbte, ani len nežmurkne.

,,Nemôžeš zrušiť Mesačný ceremoniál?"

Tie slová poviem skôr, než ich stihnem zadržať. Neviem, či som ich vyslovila z poslednej nádeje a dúfala, že tak ako Luke súhlasil s tým, že mi prinesie sestru, neodvrhne ani toto; alebo som ich povedala preto, aby som zistila, či je tradícia svorky dôležitejšia, než to, aby som sa nezosypala plačom.

Na odpoveď však čakám nedočkavo.

,,Nedá sa to zrušiť." Štipka ľútosti v Lukovom hlase mi napovie, že ho to aspoň trochu mrzí.

Prikývnem a na chvíľu privriem oči, aby sa mi opäť nespustili slzy.

Keď môj mozog všetko spracuje, zodvihnem sa z Lukových kolien a sadnem si na vedľajšiu barovú stoličku.

Prestaň plakať! Si vlk, do líšky prefíkanej! Vzchop sa. Vyzeráš ako šteňa, ktorému vzali kostičku na hranie! Takto sa má správať Luna?!

Predstierajúc, že sa nič nestalo, pritiahnem svoj tanier s jedlom a bez toho, aby som mu venovala pozornosť, ho začnem vkladať do úst a prehĺtať. Ignorujem chuť slaniny, lebo, chápete, situácia v tejto miestnosti je naozaj zaujímavejšia.

Ticho je také silné, že okrem môjho žuvania, počujem aj tlkot štyroch sŕdc.

A nie. Nie je to trápne. Je to deprimujúce. Akoby sa Jude, Angela a Luke ešte stále nespamätali z môjho plaču a teraz sa divili, že pred nimi sedí silná vlčica a nie stroskotanec. Verte mi, slaninu dojem v rekordnom čase a keď si ústa utriem chrbtom ruky, s hrmotom som sa postavím a odkráčam.

Prosím, len nech čo najrýchlejšie vypadnem z tejto kuchyne!

Nasledujúc svoj pach, sa napokon dostanem naspäť do spálne a hodím sa na čiernu perinu postele. Luke, ktorý ma sledoval, následne zavrie dvere a sadne si vedľa mňa. Jeho osobnosť cítim silno vedľa tej svojej aj napriek tomu, že sa ma ani chlpom nedotýka. Akoby sa bál, že sa potom rozpadnem (alebo opäť rozplačem).

,,Vieš, nie je to až také zlé," prihovorí sa ku mne. ,,Pri Mesačnej ceremónii len vykonáme rozsudok smrti."

,,Ale ja nechcem zabíjať," zamrmlem do periny.