Power of Mate

33. So many symbols

Izba Harmónie sa líši od zvyšku domu, ktorý sme videli. Na zemi totiž nie sú koberce, ale odhalená drevená podlaha. Steny nie sú natreté marhuľovou farbou, ale obložené drevom. A ani okno oproti dverám nie je plastové, ale drevené. Celá miestnosť je akoby zariadená na jej želanie.

Harmónia sedí na svojej drevenej posteli so zelenými obliečkami a číta akúsi ilustrovanú knihu, ktorá je zrejme taká stará ako ona sama. Keď sa otvoria dvere, nadvihne zrak a zapozerá sa na nás. Najprv svojím vševediacim pohľadom posúdi Luka a až potom mňa. Napokon zloží knihu a postaví sa, aby nás privítala. 

,,Dobrý deň, Harmónia," ozve sa zdvorilo Alfa Drew a chvíľku čaká, kým ho pozdraví aj ona.

,,Dobrý deň prajem aj vám, Alfa!" Jej hlas je chrapľavý, ale zato nadšený. ,,Koho ste mi priviedli tentoraz?"

,,Toto je Alfa Luke A Luna Ha-," zasekne sa, keď si spomenie, že moje meno nemá vyslovovať.

,,Haven," rýchlo doplním a vstúpim do drevenej izby. Okamžite zacítim pach staroby a suchej triesky. Alfa Drew napäto pokračuje. ,,Prišli až zo Svorky Chladného Severu, aby vás požiadali o pomoc."

,,Vidím, vidím," usmeje sa. ,,Alfa Drew, zlatko, mohol by si ma s mojimi hosťami nechať osamote?"

,,Ale Harmónia," rýchlo namietne. ,,Nebojíš sa," zrakom prebehne k Lukovej obrovskej postave a zúrivému výrazu a potom rýchlo naspäť: ,,že sa ti niečo stane?"

,,Nebojím sa, nebojím sa," pristúpi bližšie, položí svoje zvráskavené ruky na jeho plecia a šikovne ho obráti: ,,Som na tomto svete už vyše tristo rokov, viem sa o seba postarať." Kým hovorí, vytlačí svojho Alfu preč z dverí a potom ich rýchlo zavrie.

V jej drevenej izbe ostane na chvíľu ticho. Teraz je to len medzi nami a ňou, zašepká môj vlk. Znie zvedavo a rovnako nadšene ako Harmónia.

,,Teší ma, že vás spoznávam," už stojí pred nami a podáva Lukovi ruku. Rýchlo ňou potrasie, tváriac sa pritom netrpezlivo a nervózne. ,,Volám sa Harmónia."

,,Luke," odvetí, jeho hlas rovnako ľadový ako zvyčajne. Starenka sa tvári, že si to nevšimla a pristúpi ku mne.

Keď jej podám svoju ruku a ona ňou zatrasie, pocítim jej chladnú tenkú pokožku a zľaknem sa, či sa mi v ruke nerozpadne. ,,Volám sa Haven," zopakujem.

Pustí mi ruku a povie: ,,Poďte si sadnúť." V celej jej izbe sa dá sedieť len na jej posteli, pretože zvyšok pokrývajú skrine s liekmi a police s knihami. Tá posteľ však nie je hocijaká. Je dlhá cez celú šírku miestnosti a nestojí na zemi, ale je pripevnená k stene. Keď si na ňu všetci naraz sadneme, prekvapí ma, že nezavŕzga. ,,Tak, čo máte na srdci."

Do rozprávania sa pustí Luke, sediaci po mojej pravici: ,,Poznáte legendy o Lune Svorky Chladného Severu?"

,,Samozrejme. Ja poznám už zrejme všetky legendy!"

,,A viete aj ktorá je pravdivá?"

,,Áno, viem. Tá, ktorá hovorí, že Bohyňa Mesiaca dá Lune obrovskú silu."

Kým sledujem ich rozhovor, hlava sa mi obracia z jednej strany na druhú, pretože sedím presne medzi nimi. Vtom sa však prekvapene opýtam: ,,Odkiaľ vy viete, že práve táto legenda je pravdivá?"

,,Zlatko," usmeje sa: ,,sama som bola u toho, ako vznikla." 

,,Takže," do rozhovoru sa opäť vloží Luke, nespokojný, že meníme tému. ,,Odkedy sa Haven zmenila, začalo sa meniť aj naše znamienko-"

,,Znamienko Duší?" skočí mu do reči. ,,Ukážte, ukážte!"

Kedže pri nej sedím bližšie, nadvihnem k nej svoju pravú ruku. Nadšene mi ju zovrie a začne si ju prezerať. ,,Toto je pôvodné," ukážem na meč. ,,Zvyšok vzniká postupne."