Power of Mate

38. Fight

On je beznádejný zrejme rovnako, pretože trik, ktorý by ma dostal na zadok bezbolestne zrejme neexistuje. 

Napokon ma už unudí tancovať s ním do kruhu, a tak poslúchnem radu, ktorú mi môj vlk odrazu zvrieskne do mysle. Skoč naňho!

Prekvapí ho to rovnako ako mňa, a teda nestihne zareagovať stratí rovnováhu a spadne dozadu na zem. Už-už ho mám svojím telom priklincovaného k zemi, keď vtom zaváham. Čo ak som mu ublížila? Čo ak je zranený?

Rozptýlim sa síce len na sekundu, no on to využije, schytí ma za boky a prevráti chrbtom na zem. Rukami sa mi zaprie o tie moje celou svojou váhou, a teda mi neostane nič iné, než ich len nechať ležať vedľa svojej hlavy dlaňou hore.

Rozmýšľam, že ho nejako odsuniem preč nohami, keď vtom si všimnem, že jeho nohy sú medzi tými mojimi, a teda sú k bráneniu úplne zbytočné. Teda, pokiaľ by som ho nohami nechcela objať k smrti.

,,Desať," začne niekto odpočítavať a ja si uvedomím, že mám už len pár sekúnd, než prehrám.

,,Deväť."

Luke sa na mňa zaškerí a ja beznádejne trhnem rukami. 

,,Osem."

Musím nejako odviesť jeho pozornosť, aby uvoľnil tlak. Ale ako?

,,Sedem."

Prezriem si jeho tvár. Jeho dúhovky naspäť nabrali zelenú farbu, no oči sa mi zastavia na jeho ústach. Hmm, stojí to za pokus.

,,Šesť."

Nadvihnem hlavu a spojím naše pery. Lukom mykne elektrina, ale potom si len spokojne vydýchne a mňa na tvári pošteklí jeho teplý dych. 

Páni! On sa musí mať skvelo! Nielenže vyhráva, ja ho dokonca aj bozkávam!

,,Päť."

Môj plán zaberie a jeho prsty ma namiesto zvierania začnú len hladiť. 

,,Štyri."

Ale ja ho stále bozkávam. Prečo neprestanem? Prečo sa neodtrhnem od jeho horúcich pier?

,,Tri."

Luke mi uvoľní pravú ruku a pohladí ma po líci, vediac, že môj plán nezabral a ja sa už nedokážem sústrediť.

,,Dva."

Mýlil sa.

A než niekto stihne zakričať 'jedna', odtlačím Luka preč a odrazu vyhrávam ja. Moje ruky opieram o tie jeho, zvierajúc ich pri zemi. Moje nohy pevne ležia na vonkajších stranách jeho stehien, držiac ho v klietke.  

Zaškerím sa, keď niekto zvolá: ,,Desať."

Ďalších päť sekúnd si len hľadíme do tvárí. Keď odhadujem jeho náladu, zistím, že na mňa nie je nahnevaný. Nie. On má v tvári hrdosť.

Dokonca sa ani nebráni. Možno vie, že je to zbytočné a možno sa mu to ani nechce skúšať. Alebo sa mu proste páči naša poloha. 

,,Štyri. Tri. Dva. Jedna. Vyhráva Luna!"

Ignorujem smiech, ktorý zaplní telocvičňu a zleziem z Lukovho tela, pretože si spomeniem, že by som na neho mala byť naštvaná. Prinútil predsa svojho kamoša, nech zápasí so 78 bojovníkmi, do líšky prefíkanej! Som nahnevaná!

Nie si, namietne môj vlk. Ty naňho už nevieš byť nahnevaná.

Do čerta!

S aspoň predstieranou zlosťou podleziem lano a namierim si to k Judovi, sediacemu na stoličke. V lone mu sedí Angela a stíska ho, ako keby zomieral. Chudinka. Medzitým mu doktor Woody zašíva ranu na čele a vôbec mu nevadí, že je v preplnenej telocvični.

Keď ma Jude zbadá, usmeje sa: ,,Ale si mu dala!"

Poteším sa, že dokáže vykúzliť úsmev na tvári po tom, čím si prešiel. ,,Ále... nič to nebolo," mávnem rukou.

,,Ďakujem. Naozaj."

Vtom ma zozadu objíme Luke a položí si bradu vedľa jeho značky, akoby sa nič nebolo stalo. Zamračím sa naňho a zavrčím: ,,Dlhuješ mi kvety do hradu." Vzápätí opäť venujem pohľad Judovi. Ten sa na nás len zasmeje.

,,Stálo mi to za to," zamrmle. ,,Bola si tam taká sexy."

Štuchnem ho do brucha, nespokojná s rozpakmi, ktoré ihneď zacítim. 

,,Mal by si sa Judovi ospravedlniť," odvediem pozornosť od našej 'bitky'.

,,Za čo?" nechápe. ,,Zaslúži si to."

Nadvihnem obočie a pozriem sa na Juda, nech niečo povie. On len mávne rukou ,,Luna," pre istotu ani nepovie pred Lukom moje meno: ,,Nič sa nestalo. Naozaj. Toto bol popravde najľahší trest, aký som kedy od neho dostal."

Vzdychnem si. ,,Dobre. Teraz to už nechám tak. Ale nabudúce nerozdávaj tresty, kým budem spať!" Varovne Lukovi pohrozím prstom. 

,,Dobre," zodvihne ruky, vzdávajúc sa. ,,Už sa ťa bojím!" A následne sa usmeje.

Tento moment pokazí Nicolas, ktorý tak silno otvorí dvere, až ich tresne o stenu. ,,Alfa!" zakričí. ,,Prišli sem vaši rodičia!"