Power of Mate

26. Pigment

,,Ako si ho zmenil?"

,,Budú trénovať dve hodiny každý deň - namiesto jednej hodiny každý druhý deň."

Zamračím sa. ,,A keď budú unavení, budeš im môcť lepšie dôverovať?" V jeho zmene naozaj nevidím žiadny zmysel. Bojovníci predsa nepotrebujú tréning! Už sú predsa najsilnejšími vlkmi na svete! Toto ich len zbytočne unaví! ,,Podľa mňa by tréning mal ostať rovnaký."

,,Každý druhý deň jednu hodinu?" nadvihne obočie.

,,A voľné dni medzi tréningami by si mohol zaplniť jednou hodinou nejakej etickej výchovy."

Luke si ma premeria pohľadom, akoby som spadla z višne. Nie. Nie z višne. Akoby som spadla rovno z útesu. ,,Etickej výchovy?!" zopakuje udivene.

,,No, nie presne etickej výchovy, ale prebiehalo by to podobne ako v škole. Chápeš, bojovníci by sa rozprávali a vyjadrovali svoje názory na témy, ktoré si sami zvolíme (napríklad 'čo je to vernosť', 'prečo treba poslúchať príkazy' a tak). Vlci takto do väčšej hĺbky pochopia zmysel ich práce. A okrem toho, že budú lojálnejší a že budú spokojní, pretože mohli vyjadriť svoj názor, my zistíme, aké sú ich názory na svorku - a teda nájdeme ďalšie nedostatky."

Hovorím pomaly, snažiac sa všetky slová vryť do Lukovej mysle. Aby ich pochopil a aby veril, že sú pravdivé. Napokon doplní: ,,A nemusia sa na tom zúčastňovať len bojovníci, ale aj ostatný členovia."

,,Skvelý nápad!" pochválim ho. Svoj hlas však ledva počujem. V mojej hlave totiž môj vlk výska radosťou, on so mnou súhlasí!

Odrazu sa Luke zamračí: ,,Ale kto bude mať na starosti tú, ehm, etickú výchovu?"

,,Opýtam sa mojej babky. Prospelo by jej, ak by sa takýmto spôsobom začlenila do svorky."

Luke prikývne. ,,Fajn. Ale nevolajme to etická výchova - znie to divne."

,,A čo tak lojálna výchova?" napadne mi. Medzitým začnem pomaly cúvať smerom k dverám.

,,Oveľa lepšie," vtom sa zarazí: ,,Haven? Kam ideš?" Šikovne si ma pritiahne za pás naspäť k nemu, akoby som od neho mohla uletieť. Nakloním hlavu smerom dole a venujem mu pohľad. Sediac na stoličke, je Luke prvýkrát odo mňa nižší.

,,Za babkou. Odkedy prišla neprehovorila som s ňou ani jedno slovo," posťažujem sa. ,,Ani s Mayou. Ani s dedkom," dodám.

,,Môžeš ich ísť navštíviť - sú na druhom poschodí vo východnej časti, izba 32C."

,,Dobre. Uvidíme sa na obede?"

,,Chcem stihnúť naplánovať lojálnu výchovu ešte dnes a potom poslať niekoho nakúpiť do mesta potraviny a zaplatiť účty. Uvidíme sa teda až večer."

Keď hovoril o svorke, hlas mal opäť ľadový a zodpovedný. Nebolo v ňom cítiť ani štipku ľútosti z toho, že ma celý deň neuvidí. Ja to však viem skrývať rovnako dobre ako on. Tvár sa mi ani len neskriví. ,,Tak zatiaľ čau."

,,Ahoj."

Vyšmyknem sa mu zo zovretia vydám sa hľadať svoju rodinu.

***

Do desiatich minút nájdem byt 32C. Nezaváham a vojdem dnu bez zaklopania.

Miestnosť sa ani trochu nepodobá na moju a Lukovu spálňu. Posteľ pre dvoch nevyzerá až tak veľkolepo a pohodlne. Steny nie sú čierne ale belasé. Luster nie je kryštálový ale drevený. Izba je širšia, pretože po jej dĺžke leží jednomiestna posteľ pre Mayu a výhľad cez otvorené dvere do kúpelne nie je ani trochu luxusný.