Power of Mate

23. My love

Tentoraz ma všetci do jedného pochopia. Niektorí si začnú niečo šepkať, iní sa zas neprestávajú usmievať. Hrdo nadvihnem hlavu.

Určite ma už nevidia len ako továreň, pomyslím si. Priniesla som im totiž nádej, že budú mať viac voľnosti!

,,Si si istá, že vieš, čo robíš?" šepne mi Luke. Prikývnem. ,,Pravidlá tejto svorky vznikli pred mnohými rokmi. Niektoré síce sú tvrdé, ale naozaj si myslíš, že ich zmenením niečo dosiahneš?"

Opäť prikývnem. ,,Nejdem predsa meniť všetko od základu!"

Luke si vzdychne. ,,Ja len..." Ruku, ktorou ma ešte stále drží, jemne stlačí. Niečo ho trápi - cítim to. Odvrátim sa preto od svorky (ktorá sa začala nadšene zhovárať) a venujem mu pohľad. Luke vyzerá neisto.

,,Čo je?" opýtam sa.

,,Ja len... mne na tých pravidlách až tak veľmi síce nezáleží, lenže všetci sú na nich už zvyknutí. Nechcem, aby sa svorka po tvojich rozhodnutiach vymkla spod kontroly. Nemyslím, že je dobrý nápad začať ihneď meniť tie zlé zákony."

,,Luke! Táto svorka má povesť najstrašnejšej na svete! Tvoji bojovníci ma nechali dehydrovať a hladovať, a kedže nevedeli čo so mnou robiť než prídeš ty, priviazali ma o stenu!" pripomeniem mu. Lukom prejde napätie. Rukou ma pritiahne bližšie a zazrie do davu na jeho bojovníkov. Nepáči sa mu táto spomienka. ,,Ak sa správajú takto, potrebujú lepší výcvik, nemyslíš?"

,,Teraz by som ich najradšej zabil. Ale áno, výcvik by asi pomohol."

,,Vidíš? To je prvá zmena, ktorú môžeme spraviť. A keď si na ňu svorka zvykne, spravíme ďalšiu. A potom ďalšiu a ďalšiu..." Prikročím k nemu ešte bližšie, čo ho trochu uvoľní. ,,Nebude skvelé, keď budeš môcť dôverovať nielen Judovi, ale aj ostatným?"

Spomeniem si, ako ma Jude ráno chránil pred ostatnými, pretože sa Luke bál, že mi niekto z jeho vlastných bojovníkov ublíži. To je šialené! Očividne si na to spomenie, pretože si vzdychne a vzápätí prikývne. ,,Máš pravdu. Potrebujeme zmeny."

Usmejem sa. ,,Zajtra si preštudujem tie vaše staré pravidlá a potom si spravíme schôdzu."

,,Súhlasím. Ale teraz poď naspäť dnu. Už ma nebaví kontrolovať, či si ťa niekto obzerá v týchto šatách," vyhlási a začne ma ťahať smerom k hradu. Ja som aj zabudla, že mám tie šaty na sebe!

Ani sa nenazdám, ovalí ma teplý vzduch vnútra hradu a síce mi ešte stále nie je zima, zmenu teploty uvítam. Kým kráčame chodbami smerom hore, zistím, že je stále čoraz chladnejšie. Mne to však nevadí, odkedy ma Bohyňa Mesiaca premenila, môj vlk ma zohrieva oveľa silnejšie.

Keď dôjdeme do našej spálne, Luke povie: ,,Omnoho lepšie! Tu na teba nikto nebude zízať!" Prevrátim očami, no usmejem sa. Vezmem si pyžamo a zamierim do kúpelne.

Prezlečená sa vrátim naspäť a zistím, že Luke už leží v posteli. Ruky má založené za hlavou, oči zatvorené, úsmev na tvári a nohy skryté pod perinou. Vyzerá, že zaspal, hoci som v kúpeľni bola ledva päť minút (bola by som aj kratšie, ale musela som si poradne vydrhnúť chodidlá).

Pomaličky teda zatvorím dvere a priplazím sa k posteli. Čo najtichšie si k nemu ľahnem, nahnem sa cez neho aby som vypla svetlo, zakryjem nás perinou a tradične sa k nemu pritúlim. Všetko robím pomaly. Vtom sa ozve: ,,Vieš, že si rozkošná, keď sa ma snažíš nezobudiť?"

,,Viem," odseknem prekvapená. Luke sa len zasmeje.

,,Hneváš sa, mon amour?" opýta sa, objímajúc ma okolo pása.

,,Nie. Ale môžeš mi už konečne povedať, čo znamená mon amour. Voláš ma tak, odkedy si ma stretol a ja ani poriadne neviem, akým to je jazykom."

,,Francúzsky," odpovie.

,,Ty vieš francúzsky?" nadvihnem obočie.

,,Nie. Viem len čo znamená mon amour ." Zasmejeme sa. ,,Znamená to moja láska," povie napokon.

Prestanem sa smiať a venujem mu pohľad. Aj napriek tme vidím jeho tri znamienka. ,,Naozaj? Miloval si ma a ešte si ani nevedel moje meno?"

Prikývne. ,,Tak to predsa medzi spriaznenými dušami funguje! Len tebe to nejako trvalo."

Zahryznem si do pery. Pocítim výčitky viny. Rýchlo teda doplním: ,,Teraz ťa už milujem."

,,Viem." Jeho spokojný hlas ma zmagnetizuje a ja sa nakloním, aby som ho pobozkala. To je už štvrtý krát, pomyslím si. Jeho pery sú plné a hebké ako hodváb. Než si ich však stihnem vychutnať naplno, niekto rozrazí dvere.

Okamžite sa od Luka odtrhnem a venujem pohľad zadychčanému Judovi. Luke naňho zavrčí, no než mu stihne vynadať, Jude zvolá: ,,Máme problém!"