Power of Mate

17. Ice

Nemôžem povedať, že obraz Luka v takomto stave ma nezaskočí. Výraz sa mi však na tvári nezmení. ,,On sa nezabije. Nie! On ma najprv pomstí. Čo myslíš? Pravý Alfa Svorky Chladného Severu neodíde z tohto sveta skôr, kým nevyrovná účty. A ver mi, budeš šťastný, ak zomrieš v prvý deň mučenia!"

Podpásovka! Skvelé, Haven!

Moja reč Victora na chvíľu omráči, následne sa však hrozivo priblíži: ,,Necúvnem - ak ti ide o to. Ak ťa totiž pustím, všetko povieš Lukovi a ten ma zabije. Ak však necúvnem, môžem sa stať Alfom."

,,Páni! Dupoceš na poriadne tenkom ľade!"

Prevráti očami, akoby som ho už otravovala. Ja však nezmĺknem. ,,Nechápem ťa. Len sa vrháš do bitky, ktorú nevyhraješ! Je to hlúpe a-"

,,Dosť!" Viac než jeho krik ma prekvapí to, že sa rukami zaprie o moje ramená. ,,Už. Drž. Hubu."

Skvelé! Už je buď vystrašený alebo len nahnevaný.

Tak či tak, moju situáciu to nezhorší. Nič predsa nemôže byť horšie než toto, však?

Moje znamienko duší súhlasne zaštípe. Zamračím sa.

,,Nechci Luka ešte viac naštvať tým, že na mne nájde tvoj pach," poviem. Snáď zo mňa vďaka tomu dá svoje špinavé ruky preč.

Dá.

Spraví krok dozadu a ja od neho odvrátim zrak. Chcem nájsť Mayu, babku a dedka, ale vo výhľade mi bránia Victoroví poskoci. ,,Ani sa nenamáhaj. Nechal som tvoju rodinu odvliecť za hranice svorky."

Čo?! Ani som si to nevšimla! ,,Prečo si to urobil?!"

,,Lebo keď môj braček nájde tvoje telo, bezhlavo začne prenasledovať môj pach. Nebude vedieť, že má tvoja rodina oblečené moje oblečenie a že sa chytí do pasce."

,,Kde budeš ty?"

,,Odletím lietadlom." Akonáhle teda vzlietne, už ho Luke možno nikdy nenájde. ,,A počkám, kým Luke umrie zármutkom."

,,Neumrie!"

,,Ale, Haven," zasmeje sa. ,,Je to predsa v našej prirodzenosti."

Pri tej predstave ma znamienko začne svrbieť ešte viac. Frustrovaná sa ho snažím poškriabať pomocou reťazov, ktoré ma držia na stene. Funguje to. ,,A ako si našiel moju rodinu?" zmením tému.

,,Tvoju babku a sestru som našiel ľahko. Potom sa mi ale tvoj dedo postavil do cesty. Ten somár bol ale naštvaný!"

Nevšímam si, že Victor nazve môjho dedka somárom a opýtam sa. ,,Ako sa ti mohol postaviť do cesty? Veď bol predsa na misii, aby našiel vraha mojich rodičov. Určite sa nemal vrátiť takto skoro!"

,,Hľadal vraha tvojich rodičov?" nadvihne zvedavo obočie.

,,Áno. Toho idiota, čo najal atentátnika, aby ich zabil," prikývnem, neustále škrabajúc svoje zápästie o chladný kov.

,,Vážne?"

,,Áno," zopakujem.

,,Tak ho už teda našiel," zaškerí sa. ,,Páni! Nevedel som, že ma tvoj dedo hľadá, aby pomstil tvojich rodičov!"

,,TY si najal atentátnika, aby zabil môjho ocka?!" odrazu som vyvedená z miery.

,,Oprava," nadvihne jeden prst. ,,Ja som najal atentátnika, aby zabil teba. Netušil som, že sa tvoj otec pripletie do cesty."

,,Prečo si sa ma pokúšal zabiť, ak to až do dnešného splnu nebolo možné?" Hnev, ktorý mnou prejde pri spomienke na mamu a otca, sa snažím nahradiť zvedavosťou. Chápete, naozaj nepotrebujem, aby som v mojej poslednej polhodine života bola zbytočne vytočená. Okrem toho, naozaj sa chcem namiesto bezvýsledného nadávania na Victora (ktoré si zaslúži!!!), dozvedieť pravdu.

,,Mal som trinásť rokov - bol som ešte hlúpy," - stále ešte si - ,,Zle som porozumel proroctvu a chcel som sa čo najrýchlejšie zbaviť konkurencie. Som však rád, že umrieš práve dnes. Aspoň mám istotu, že Luke bez teba nevydrží, kedže si už označená."

Ten špinavý podlý odporný hnusný sebecký podliak! Takže kvôli nemu otec zomrel?! Kvôli nemu mama spadla do depresie a zomrela žiaľom?! Pred ním mama než zomrela varovala Alfu Simona?! On bol tá zla vec, ktorá vraj mala nastať, ak by som sa dostala do rúk Svorky Chladného Severu?! On bol dôvod, prečo ma moja svorka toľko chránila?! Kvôli nemu a jeho túžbe po moci sa stalo toľko tragédie?! Kvôli nemu Maya a ja nemáme rodičov?! Kvôli takej žbrnde špinavých sračiek?!

Prepáčte môj slovník. Naozaj. Pochopte však, že tento sebec predo mnou mi skazil život!

A to o mojom Lukovi vravia, že je krutý! Nie, nie. Luke je len tvrdý vodca. A síce už kvôli Lukovi zomrelo plno vlkov, vedľa Victora však vyzerá, ako nejaký anjel! Presne tak.

Už rozumiem, prečo ma Bohyňa tak veľmi ochraňovala. Škoda, že v čase mojej premeny, jej moc zlyhá.

,,Neprebodávaj ma tak tým pohľadom," Victor sa zaškerí. ,,Nekaz si posledné sekundy svojho mizerného života."

Ja ti ukážem mizerný!

V tom okamžiku ma znamienko opäť zaštípe. Tentoraz však výraznejšie, prudkejšie, rýchlejšie. Bolesť mi exploduje do celého tela a ja prekvapene skríknem.

,,Nie! Tá premena mala nastať až neskôr!" zvolá splašený Victor a ja stuhnem. Prestanem kričať.

Premena, zopakuje sa v mojej hlave. Toto je premena.

Nadvihnem hlavu a snažím sa uvolniť svoje napäté telo. Kvôli bodavej bolesti sa však vôbec neupokojím. Naopak. Po tvári mi začne stekať pot.

Prudko sa nadýchnem a potom opäť vydýchnem. Keď zistím, že tlačím očné viečka k sebe, otvorím oči. Zrak mi okamžite padne na Victora a presunie sa na nôž, ktorým na mňa namieri.

,,Je čas," povie.

Zabije ma.

Navzdory bolesti začnem protestovať a natlačím sa na chladnú stenu, snažiac sa dostať čo najďalej od Victora.

Ale keď spraví prvý krok, zacítim dôverne známu vôňu čokolády.

[Dun. Dun. Duuuuuuuuun. Ja viem, určite ste si teraz vydýchli, boj však ešte len začne ;) a napätie bude pokračovať!

Každopádne, túto kapitolu by som však asi dopísala až o mesiac, nebyť mojej kamošky, KrisTen696969. Ja viem. Som lenivá! Ale za všetko môže škola!!! Už kvôli nej nič nestíham! (Ja viem, sprosté výhovorky...)

Takže za časť sa poďakujte KrisTen696969, pretože ma tak súrila aby som zodvihla svoj zadok a písala, že som napokon zodvihla svoj zadok a písala ^.^

Kapitolku teda, samozrejme, venujem Kike! Dúfam, že si si ju teda užila! Už sa teším, kedy ma opäť budeš súriť!

A teraz ma ospravedlň, idem sa učiť biológiu. Tie strany sa predsa nenabiflia samé!]