Hrýzol som si nechty ako divý. Od tedy, čo mi neznámy písal naposledy ubehlo 20 minút. Za tú dobu som si stihol poobhrýzať všetky nechty, zjesť potajomky desiatu a pokaziť dve perá. pomaly som odpočítaval minúty do konca hodiny a stále som rozmýšľal nad tým miestom.
Ceruzka obtiera o papier..
Obtiera o papier..
O papier..
Povzdychol som si. Môj mozog by sa mohol vrátiť späť na svoje miesto a nie byť niekde na dovolenke, pretože ho naozaj potrebujem.
,,Otvorte si zošity a napíšte si slovíčka." Ozvala sa španielčinárka, čím prerušila moje myšlienky a triedou sa začal ozývať šuchot papiera a zvuk zipsov od peračníkov.
Z tašky som si vybral zošit a ceruzku, keďže som si perá pokazil, pako. V mysli som nad sebou pokrútil hlavou a ceruzkou som si začal kresliť do zošita rôzne smajlíky, znaky a ďalšie veci.
Keď som začal s ceruzkou tieňovať lupeň jedného kvetu, čo bola ruža, došlo mi to.
Kde sa ceruzka obtiera o papier.
Výtvarná trieda.
V ktorej sme spolu s druhákmi..
______________________________________
Vote & Comment
All the love 🔯
❄Tuesday❄