Niekoľko dlhých kilometrov sa všetci tackáme za Lukom. Rukami ešte stále stískam Juda a jeho matku, až sa nám začnú nepríjemne potiť dlane. Napokon ten pocit nevydržím, pustím ich a nechám si ruky usušiť na chladnom nočnom vzduchu.
Zaradím sa opäť vedľa Luka a zvyšok cesty kráčam s ním. Tma nám nevadí. V temnom lese sa pohybujeme prirodzene. Sme pripravení zabíjať.
Luke sa však ešte nezmieril s tým, že mám silu väčšiu než on. Ešte stále sa totiž správa prehnane ochranársky. Pozorne sleduje okolie a rukou ma drží okolo pása. Občas sa pozrie dozadu, kontrolujúc vystrašenú rodinku, pričom stihne Juda zabiť pohľadom.
Nevyčítam mu to. Celá ruka mi totiž vonia ako Jude - ako vanilka.
Ja sa však sústredím na iné veci. Čuchom hľadám pach, ale nič nenájdem, pretože som Ricka, Veľkého Billylo, či troch bojovníkov, ktorí stopujú pred nami síce stretla pri rozdávaní darov, ale pri takom množstve vlkov si neviem na ich charakteristickú vôňu spomenúť. Každým nádychom však zacítim cudzieho psa.
Sluchom neustále očakávam, že začujem rozprávanie, vytie bojovníkov, beh po jesennom lístí alebo aj výkrik hrôzy. Nič z toho sa nestane. Jediné zvuky na okolí sú totiž len naše rýchlo bijúce srdcia a občasné vzlyky Juda a jeho matky.
,,Sú blízko?" opýtam sa po pol hodine netrpezlivo. ,,Necítim ich."
,,Pach Ricka je stále rovnaký," odpovie Judov otec. Myslím, že sa volá Mike. Hlas má pevný a v očiach nemá ani jedinú slzu. Svoju spriaznenú dušu drží pevne za ruku a v tvári má odhodlaný výraz. Je silný za celú rodinu.
,,Ale pach bojovníkov je stále silnejší," dodá Luke. ,,Akoby prestali stopovať a zastavili."
A naozaj. O minútu ich nájdeme. Stoja uprostred vysokých stromov. Žiadneho z nich nepoznám, no predsa mám pocit, že sú mi blízky. Asi je to tým ochranárskym pudom, ktorý cítim, pretože som vodca.
,,Alfa. Luna," sklonia naraz hlavy.
,,Prečo nestopujete, Nicolas?" opýta sa Luke jedného z nich.
,,Rozhodli sme sa na vás počkať, pretože ste boli vzdialený už len jednu minútu, Alfa." Nicolas sa občas pozrie do Lukových očí a ich pohľady sa mihnú (čo je veľmi nezvyčajné), z čoho usúdim, že Nicolas má vo svorke vyššie postavenie. Zrejme je novým hlavným bojovníkom, kedže Jamesa už zabil Luke.
,,A prečo ste sa tak rozhodli?" opýtam sa.
,,Lebo myslím, že Veľkého Billyho chcete zabiť osobne a ja ho chcem prenechať vám dvom, Luna." Môjmu pohľadu sa Nicolas vyhýba úplne. Pravdepodobne preto, lebo sa bojí Luka. Alebo mňa.
Prikývnem.
,,Poďme ďalej," vyhlási Luke.
Nicolas a jeho stopári kráčajú pred nami a vedú nás naprieč lesom. Vo vzduchu medzitým začína byť dusno. Ale nie kvôli počasiu ale kvôli napätiu. Ak ste si to totiž doteraz nevšimli, o chvíľu nám pôjde o život. Alebo lepšie povedané, o život pôjde osemročnému nevinnému chlapčekovi.
Zodvihnem hlavu na nočnú oblohu a zbadám mesiac. Viem, že sa pred hodinkou alebo dvomi už odklonil, a teda už nie je v presnom splne, ale stále tak vyzerá. Je guľatý a ožaruje nás sivým svetlom. Keď si spomeniem, akou bolesťou ma premenil v Lunu, zodvihnem pravú ruku. Pamätám si, ako Znamienko duší vysielalo vlny bolesti do celého môjho tela. Znamienko meča však stále vyzerá rovnako tmavo, rovnako presne a ešte stále je tam nápis "TY".
Nič sa na ňom nezmenilo, pomyslím si.
Ale nie. Zmenilo, opraví ma môj vlk.
Zamračím sa a prezriem si zápästie znovu. Nevidím žiadny rozdiel.
Pozri sa na dlaň.
Mihnem svoj pohľad pár centimetrov nadol a vtedy to zbadám. Nad ostrím meča sa objavila čierna bodka. Akoby ten meč na ňu ukazoval.
,,Luke," poviem. Pozrie sa na mňa a nechápavo sa zamračí. ,,Ukáž mi zápästie."
Bez váhania nadvihne ruku a ja ju vezmem medzi svoje dlane. Zrak namierim na miesto, kde sa objavila čierna bodka mne. A má ju aj Luke?
Áno. Áno, má.
,,Vidíš?" Prstom mu prejdem po dlani, kde na pokožke svieti pigment. Luke sa trochu nakloní dopredu, aby mal lepší výhľad.
Nadvihne obočie. ,,Odkiaľ sa to tam vzalo?"
,,Mne sa to objavilo včera po premene," myknem plecom. ,,A kedže to mám ja, máš to aj ty."
,,Ale čo to znamená?" začuduje sa.
,,Nemám tušenie."
,,Alfa. Luna," preruší nás Nicolas. ,,Cítite to?"
Nadýchnem sa. Zacítim vôňu, akoby tu niekto piekol jablkový koláč. Zabudnem na záhadu znamienka. ,,To je pach Veľkého Billyho?"
,,Tie jablká? Nie, takto vonia Rick," odpovie mi Jude.
,,Mladý pach prekryl pach Veľkého Billyho," doplní Nicolas. ,,Ale kedže je Rick nablízku, je tu aj Veľký Billy."
Začnem sa okolo seba obzerať, ako keď lovec hľadá korisť. Za sebou počujem vystrašený dych Judovej matky. To mi však nebráni zachytiť cudzí hlas: ,,Pohni... rých-ejšie... nás ná-du!"
Veľký Billy.
Okamžite začnem kráčať za hlasom. Luke si udrží krok vedľa mňa: ,,Ideš zlým smerom. Pach smeruje viac doprava."
,,Tak si pokojne choď doprava, ale ver mi, Veľký Billy po pár metroch odbočil doľava. Práve som ho totiž začula, ako hovorí Rickovi, aby šiel rýchlejšie."
Luke si ma premeria. Zváži, či vravím pravdu alebo nie. Napokon na ostatných zavolá: ,,Za nami! Toto je skratka!"
Všetci nás nasledujú, so mnou na čele. Vzápätí opäť začujem Billyho: ,,Poď ty... ... ma-ý krpec!"
,,Toto som už počul," šepne mi Luke. ,,Ako vidím, ty si včera dostala aj lepší sluch."
V jeho hlase cítim úškrn, hrdosť aj štipku závisti. Nepomôžem si a usmejem sa. Trvá to však asi len stotinu, pretože vtom zbadám záblesk niečoho modrého tridsať metrov pred nami.
,,Videli ste to?"
,,Áno, Luna."
Kým kráčame ďalej, obklopí nás vôňa jablkového koláča. Tentoraz so štipkou pachu starého papiera. ,,To je Veľký Billy," poviem im. ,,Obkľúčime ho."
,,Áno, Luna."
Do minúty už všetci kráčajú v nepravidelnom rade za Billym. Okrem mňa a Luka. My totiž prebehneme päťsto metrov dopredu a vymeníme si pohľady.
Ak vám nedošlo, čo sme urobili, poviem vám to. Práve sme vlčou rýchlosťou obehli Veľkého Billyho. Ten nemal šancu nás postrehnúť, pretože sme ho obišli veľkým oblúkom. Okrem toho, naša rýchlosť je oveľa väčšia, než rýchlosť obyčajného vlka, takže sme to zvládli za pár sekúnd.
Teraz len počkáme, kým nás Veľký Billy nájde.
Opriem sa o strom, aby som nestratila rovnováhu. Krv mi totiž odrazu začne vibrovať netrpezlivosťou. Pomsta. Chcem pomstu. Veľký Billy je predsa atentátnik, ktorý mi zabil rodičov!
Nadvihnem pravé zápästie a po čiernom meči začnem prechádzať prstom. Snažím sa tak upokojiť. Tak, ako som to robila doteraz.
Celý čas som si ani naplno neuvedomovala, čo sa deje. Cítila som len zodpovednosť za Ricka. Teraz to však už cítim inak.
Chcem zabiť Veľkého Billyho.
,,Haven, upokoj sa," Luke ma chytí za ruku, keď zistí, že sa trasiem. Neskoro. Ľahko sa mu vytrhnem z jemného zovretia a začnem kráčať dopredu, pomste naproti.
Kedy som sa tak nahnevala? Nechápem. V tomto momente mi je to však jedno. Teraz myslím len na jediné: Veľký Billy musí zomrieť.
Luke ma v chôdzi zastaví v tom momente, keď zbadám Billyho. Oči mu žiaria sivo ako mesiac a pach starého papiera mi opäť zaplní nozdry. Keď si s ním vymením pohľad, v očiach sa mu odrazí záblesk strachu.
Poobzerá sa okolo seba a hľadá únikovú cestu. Ale Luke zavyje. Jeho vytie je rozkaz, ktorým privolá svojich bojovníkov. Najprv sa objavia šiesti vlci. Traja sprava, traja zľava - všetci stoja na štyroch labách. Potom zbadám Nicolasa s dvoma stopármi - tí sú v ľudskej podobe a blokujú Billyho útek zozadu. Napokon zbadám, ako sa vedľa Nicolasa objaví Jude a jeho rodičia. ,,Rick!" zvolá jeho mama.
Odrazu si Veľký Billy pritiahne blonďavého chlapčeka k sebe a drží ho oproti nám ako štít. Už zistil, že neutečie. Vie, že zomrie. Ale nevzdá sa bez boja.
Spravím krok dopredu. To ho vyprovokuje, aby zvrieskol: ,,Nepribližujte sa, inak ho zabijem!"
Rick sa začne triasť a zodvihne na mňa pohľad. Blond ofina mu spadne do jasne modrých očí. Vyzerajú ako letná obloha. Rick však okamžite uhne pohľadom, pretože zistí, že som Luna.
Za mojím chrbtom sa ozve Lukov hlas: ,,Pusti toho chlapca a zabijeme ťa rýchlo. Ublíž mu a ja ti detailne ukážem našu mučiareň."
Bojovníci zavrčia a ja sa odvážim spraviť ďalší krok. Veľký Billy ma sleduje, ale aj keď pevne zviera Rickove ramená, zvažuje Lukovu dohodu.
Zomrie. Vie to. Ak je múdri, vyberie si rýchlejšiu cestu do pekla.
Spravím ešte ďalší krok. Billy privrie oči a vzdychne si. Vzdáva sa.
Lukovu prítomnosť cítim tesne za mnou. Chce zabiť Veľkého Billyho tak veľmi, ako ho chcem zabiť ja. Vtom ale stuhnem. Moment! Ja ho nechcem zabiť! Chcem aby bol mŕtvi, ale nechcem byť tá, ktorá ho zabije!
Ja a Luke sme pripravený rozbehnúť sa zobrať Billymu život. Prečo ja cítim neistotu?
Lebo nie som vrah.
Vtedy Veľký Billy odstrčí Ricka od seba a klesne na kolená. Rozbehnem sa dopredu a Luke sa rozbehne tiež. Nemáme však rovnaký cieľ. Pretože kým on smeruje k Billymu, ja zachytím Ricka, ktorý takmer spadne.
Pri jeho váhe klesnem na zem a chlapec sa mi schúli na kolenách. Pevne ma objíme a začne mi vzlykať na rameni.
Kútikom oka sledujem, ako Luke vykrúti Veľkému Billymu hlavu a pri zvuku praskania, privriem oči. V okamžiku sa poteším, že som sa rozhodla nezabiť ho. To je Lukova práca. On je Alfa. Zabíja, aby ochránil.
Ja som Luna. Nemusím zabíjať. Pomôžem predsa aj tým, že chytím za ruku ustráchaných rodičov, sľúbim im, že ich chlapca nájdeme a keď na to príde, chytím chlapča do náručia a objímem ho, aby vedel, že je v bezpečí.
Pretože aby som sa postarala o svorku, nemusím len zabíjať nepriateľov. To je práca Alfy. Ja radšej ukážem súcit a podporím členov mojej svorky. Pretože aj takto ich chránim.
A páči sa mi to oveľa viac než vražda. Nie som predsa až taká pomstychtivá.
,,Je to poriadku, už ti neublíži," poviem Rickymu, keď zbadám, ako sa k nám rozbehnú jeho rodičia.
Rick zakňučí a objíme ma ešte pevnejšie. ,,Mám ťa rád, Luna," šepne. Jeho slová ma silno zasiahnu. Poteším sa ako ešte nikdy pred tým.
Vzápätí si ho do rúk vezmú jeho rodičia. Nič nehovoria, len sa objímu. Jeho matka plače šťastím.
A vtom si to všimnem. Rickovo Znamienko duší. Má tam snehovú vločku. Veľmi známu snehovú vločku. Presne takú som už niekde videla.
A odrazu sa mi myseľ rozjasní a ja si spomeniem, kde som to znamienko už videla. Presne také isté má predsa aj moja sestrička.
Maya a Rick sú spriaznené duše!
Nestihnem sa však už potešiť, pretože mňa moje vlastné znamienko zradí. Začne ma totiž bolestivo štípať. Než stihnem zavolať na Luka, omdliem.