Keď ma Victor pustí z kúpeľne, behom zamierim do spálne. Som taká rozklepaná, že ignorujem zvedavý pohľad strážcu a prudko dýchajúc, otvorím a zabuchnem dvere.
Luke okamžite spozornie a zodvihne hlavu. ,,Čo sa stalo, mon amour?"
,,Nič," zamrmlem. Už-už mám na jazyku: 'Victor uniesol moju rodinu a vyhráža sa mi', ale, samozrejme, nepoviem to. Tie slová sú totiž ako guľka do Mayinej hlavy. Okrem toho, Victor by zistil, že som ich spustila (pretože určite nepracuje sám a má tu na hrade tajných špiónov - napríklad toho strážcu).
V tichosti teda začnem kráčať po chladnej dlážke k posteli, dívajúc sa do zeme.
,,Neklam. Veď si celá roztrasená," povie vážnym tónom. ,,Povedz čo sa stalo a dívaj sa mi do očí!"
Ako prišiel na to, že vždy keď klamem, pozerám sa všade inde, len nie do tváre?
Pomaly naňho zodvihnem zrak. ,,Len je mi zima. Je tu studená podlaha." Tak toto definitívne nie je klamstvo! Síce to nie je úplná pravda, ale čo už.
Keď dôjdem k posteli, Luke ma teda šikovne schytí za boky a uloží do perín vedľa neho. Vyhriata posteľ ma trošku upokojí a ja privriem oči, cítiac, ako moje ľadové chodidlá prichádzajú do styku s Lukovou horúcou pokožkou.
,,Ja viem, že si mi nepovedala všetko. Vyspi sa. Ráno mi dopovieš čo sa stalo," doplní unavene, keď ma privinie na jeho hruď.
,,Dobre." Otvorím oči, vediac, že už nezaspím. Dúfam však, že si Luke nevšimne, že je jeho tričko mokré od mojich sĺz.
***
Chcem povedať Lukovi o Victorovi, pretože by ho vedel zastaviť.
Ale nechcem povedať Lukovi o Victorovi, pretože v tom okamžiku zomrie Maya.
Nechcem ísť o tri dni do lesa, pretože to zabije mňa a Luka.
Ale musím ísť o tri dni do lesa, pretože inak umrie dedko, babka a Maya.
Už chápete, v akej situácii som?! Dokonca ani môj vlk netuší, čo spraviť. Ja viem, ona miluje Luka, ale taktiež má vzťah aj k mojej rodine.
A ak mám povedať pravdu, najprv som si myslela, že ma bude presviedčať, že do toho lesa nesmiem ísť, lebo Luke je najdôležitejší na svete, alebo čo. Lenže môj vlk mlčí. Akoby si nebola istá tým, či je Lukov život dôležitejší, než život troch členov mojej rodiny.
Ja v tom taktiež nemám jasno. A síce som už pred hodinami prestala potichučky plakať, ešte stále som zmätená.
Najväčší strach mám však o Mayu.
,,Haven, ty si už hore?" Lukov unavený hlas sa ozve v tichej miestnosti, pričom ma jeho ruka pritlačí ešte viac k jeho telu.
,,Som." Chvalabohyni, tentoraz sa mu nemusím pozerať do očí.
,,Takže, už mi povieš, prečo si včera vyzerala, akoby si videla ducha?" Do líšky prefíkanej, dúfala som, že na to zabudol!
Keď vtom mi hlavou prejde geniálny plán. ,,Poviem ti to. Ale nie teraz."
Už totiž viem, ako Luka oboznámiť so situáciou bez toho, aby som mu to osobne povedala. Ten plán mi napadne tak rýchlo, akoby mi niekto dal facku na upokojenie. Ten plán ma prebudí s vyvalenými očami. Ten plán vo mne vyvolá nádej.
Je to riskantné, podotkne môj vlk.
Áno. Pretože risk znamená šancu na úspech.
***
Každé ráno ma Luke nakŕmil a potom ma (za doprovodu bodyguarda) pustil preskúmavať hrad. A síce som väčšinu času trávila v knižnici, knihy som vôbec nečítala. Sústredila som sa totiž najmä na to, ako presvedčiť Luka, aby ma pustil von samu.
Obedy som potom opäť trávila s Lukom, a keď potom znovu odišiel riešiť problémy svorky, ja som pokračovala v plánovaní. Mojim cieľom je, samozrejme, zachrániť rodinu a prežiť, ale len čas ukáže, či je môj plán dostatočne prefíkaný.
Po večeri sme sa potom s Lukom vždy stiahli do spálne a začali sa rozprávať. A zatiaľ čo sa ho každý iný na svete strachoval, predstavujúc si, aký bezcitný Alfa Svorky Chladného Severu je, ja som mala možnosť vidieť jeho hrejivý úsmev. Ja viem, znie to úplne cliché.
Nedokážem si predstaviť, že som sa kedysi bála jeho čiernych očí a teraz zisťujem, že sú žiarivo zelené. I keď - je pravda - že zelené sú asi len pri mne. A celý vlkolačí svet si môže na Luka nadávať aký krutý je, ja ho takého nepoznám. A dôvod môže byť hocijaký.
Pretože je medzi nami puto spriaznených duší? Pretože sme osudovo stvorený jeden pre druhého? Pretože som označená?
Je mi to jedno. Pravda je ale taká, že si Luke nezaslúži zomrieť. Ja viem, zabil už mnoho životov - ale to neznamená, že ho to nedokážem odnaučiť. Som predsa Luna! Určite viem Luka presvedčiť, že zločiny sa nemusia trestať okamžite smrťou. Som si istá, že táto svorka sa zmení k lepšiemu.
Teda, pokiaľ to prežijem...
Viete, už prešli 2 dni a 16 hodín od môjho stretnutia s Victorom, a kedže to bolo uprostred noci, predpokladám, že sa s ním mám stretnúť po západe slnka.
Večer mám už všetko týkajúce sa môjho plánu pripravené! Stačí len začať!
,,Luke?" Vyslovujúc jeho meno, mnou prejde adrenalín. Akoby som sa chystala skočiť do jamy.
,,Áno?" Vyjde z kúpeľne čerstvo oblečený a osprchovaný. Nebudem vám klamať, vôňa čokolády je teraz oveľa silnejšia!
,,Chýba mi Maya. Vieš, takto dlho sme ešte nikdy neboli odlúčené," vytvorím na tvári smutný výraz. ,,Nemohli by sme sa ísť teraz prejsť? Potrebujem čerstvý vzduch."
Luke vyzerá, že mojej scénke overí a okamžite prikývne. ,,Samozrejme. Poď." Chytí ma za ruku a začneme kráčať preč zo spálne. Jeho dotyk ma na chvíľu donúti zabudnúť na Victora, ale ani sa nenazdám, ocitnem sa pred hlavnou bránou. Cítiac nočný vzduchu, nechápem, ako rýchlo sme hradom prešli.
Poobzerám sa okolo seba. Členovia svorky ešte stále neišli spať a teda je tu ešte stále dosť rušno. ,,Nemôžme ísť do lesa? Je tu hluk," opýtam sa.
Luke len mykne plecom a prikývne. Prejdeme spolu k prvej bráne, a keď ju strážcovia s poklonou otvoria, vyjdeme von.
,,Cítim sa tu lepšie," priznám sa, keď začneme kráčať medzi stromy. ,,Les mi pripomína domov."
,,Chceš sa o tom porozprávať?" obráti sa na mňa, ja však potrasiem hlavou.
,,Nie, nechcem. Popravde, najradšej by som bola sama. Vadilo by ti, ak by si sa vrátil do hradu?" V okamžiku keď to dopoviem, Luke mi venuje 'nie som si tým veľmi istý' pohľad. ,,Neboj sa, nepokúsim sa od teba utiecť, len si potrebujem potriediť myšlienky v známom prostredí."
Luke si vzdychne. ,,Haven, ja ťa nechcem opäť ne-"
,,Pokojne zavolaj strážcov teritória nech strážia celý plot, ak ťa to upokojí. Okrem toho, tu sa mi nič nestane - nie sú tú dokonca ani divoké zvieratá! Prosím, daj mi aspoň hodinku! Ja sľubujem, že neujdem! Veríš mi, však?"
Pustím jeho ruku a pozriem sa naňho šteňacími očami. ,,Samozrejme, že ti verím, ja len..." vzdychne si. ,,Presne o hodinu ťa budem čakať pri bráne!"
,,Jéj!" poteším sa. Jéj, Môžem ísť za Victorom. Hurá...
Luke sa obráti a začne kráčať preč. Než si uvedomím, čo robím, zvolám: ,,Počkaj!"
Ledva sa stihne obrátiť naspäť, spravím tú najprekvapivejšiu vec: pobozkám ho, objímajúc ho okolo krku.
Ja viem, za posledné dni som zaspávala v jeho objatí a každý večer som na svojom krku pozorovala jeho značku, ale okrem toho, sa medzi nami nič vážnejšie nestalo.
Čakala som totiž na nejaký magický moment pre náš prvý bozk, ale vedomie, že ho možno už nikdy neuvidím, ma dostalo.
Ja viem, nemala by som takto rozmýšľať, ale môj vlk si nevie predstaviť, že by som zomrela bez jediného bozku od svojej polovičky.
Luka táto náhla zmena situácie prekvapí, ale nenamieta. Nie. On sa namiesto odporu, usmeje. A verte mi, aj ja by som sa tiež rada usmiala, ale to nedokážem. A síce Lukove pery sú príjemne horúce, jeho ruky (pritláčajúce ma na jeho telo) majetnícke a tento okamžik nezabudnuteľný, ja sa zmôžem len na roztrasené nohy a ledva zadržaný plač.
Než mi stihne vytiecť prvá slza, odtiahnem sa. ,,Už od teba neujdem."
,,Ja viem," uškrnie sa, nepúšťajúc moje telo.
,,V našej izbe som pre teba napísala list. Schovala som ho. Mal by si si ho prečítať - informácie v ňom sú totiž zaujímavé a mal by si to stihnúť skôr než sa, ehm, vrátim."
Luke si ani nevšimne, že sa pri klamaní nedívam do jeho očí, len sa na mňa opäť zaškerí a pustí ma. ,,Dobre," povie. ,,Tak sa uvidíme, mon amour."
,,Ďakujem, že mi veríš," šepnem. Vtom sa obrátim a so stekajúcou slzou začnem kráčať preč - a takisto aj Luke. Len jeho neprítomnosť donúti môjho vlka zavýjať smútkom.
Dúfam však, že si Luke prečíta list skôr, než stihne Victor spraviť niečo strašné. Píše sa v ňom totiž toto:
Luke,
keď toto čítaš, tak by si ma mal okamžite nájsť, pripravený bojovať. Tvoj brat Victor totiž chce byť Alfou tejto svorky a je presvedčený, že keď ma zabije, zabije tým teba a teda bude môcť nastúpiť na pozíciu.
Vydieral ma, že ak ti to poviem, zabije Mayu, babku aj dedka a prinútil ma stretnúť sa s ním v lese. Ja viem, určite si na mňa teraz nahnevaný, ale ja som toto naozaj nechcela!
Budem však proti nemu bojovať ako sa len bude dať a taktiež budem dúfať, že ma nájdeš skôr, než bude neskoro.
Milujem ťa, Haven.
[AP: Je viem, som hrozná. Pretože i keď chcete aby Luke Haven dôveroval (a teda s ňou mal dokonalý vzťah), nechcete to, pretože to znamená, že ju nevedomky opustí. No čo už: hrajem sa s vašimi citmi ;) Robí to zo mňa zlého človeka? Nie. Vy však máte právo byť na mňa nahnevaný, lebo, no, nie je pekné hrať sa s citmi druhých.
Na druhú stranu je to práca spisovateľa, a tak, prosím, nadávajte na Victora, nie na mňa :D]