More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 49

„Ja som ti to vravel." Nahne sa pre bozk, ktorý mu s radosťou opätujem a ruku si položí na moje stehno.

Keď vstúpime do bytu, hneď mi do nosa vbije vôňa jedla. Vojdeme do obývačky a prvé čo uvidím je mama, ktorá stojí v kuchyni za linkou a niečo krája.

„Čo to tu tak rozvoniava?" prídem k nej a nakuknem jej spoza pleca. Krája zeleninu a na sporáku robí mäso.

„Och, ahoj, Bianca. Vitaj, Kian." podíde k nemu a letmo ho objíme. To mama robí vždy, to som teda po nej nezdedila, takéto vrúcne vítanie. „Robím slávnostnú večeru pre našu maturantku. Pozvala som aj krstných."

„Mala som ich pozvať skôr ja, nemyslíš? Veď ja som predsa zmaturovala." zasmejem sa a uchmatnem jej z dosky kúsok uhorky.

„To je jedno, už som to jednoducho vybavila."

„Mám ti s niečím pomôcť?" spýtam sa a prejdem ku Kianovi, ktorý sedí za stolom a ťuká do mobilu. Odloží ho a posadí si ma na nohy. Ruku obmotám okolo jeho krku a opriem sa čelom o jeho hlavu.

„Nie, nemusíš. Za pól hodinu to bude hotové." Otočí sa na mňa a keď nás s Kianom uvidí v objatí, usmeje sa, no rýchlo odvráti zrak.

Zrejme by som ani nebola nápomocná, keďže veľa toho o varení neviem.

„Okej, ideme zatiaľ do izby." Postavím sa a potiahnem Kiana za ruku, aby ma nasledoval.

„Dobre. Potom vás zavolám." Zakričí po nás, keď sme už v izbe. Zatvorím dvere a hodím sa na posteľ. Kian sa zastaví predo mnou a pozerá na stenu s fotkami, vedľa postele.

„Nové?" ukáže na stenu.

„Hej, trebalo to už vymeniť a trochu oživiť." Všetky fotky som vymenila za novšie. Stále tam tróni spoločná fotka s babičkou a mnoho fotiek mňa, ocina a našej celej rodiny, no tento raz tam je aj kopa fotiek s Kianom.

„Toto som ja?" zamračene pozerá na fotku, na ktorej spí. Bol v takej smiešnej polohe, že som to musela jednoducho cvaknúť.

„Nie, to je môj druhý frajer." Kian na mňa strelí vážny pohľad a prižmúri oči. Zasmejem sa a pokrútim nad ním hlavou. „Jasne, že si to ty. Kto iný by to bol."

„A toto si zase kedy fotila?" ukazuje na ďalšiu fotku, na ktorej drží v jednej ruke Sparkyho a v druhej Cézara. Neverila som, že psi môžu byť takí kamaráti, až dokedy sa nestretli oni dvaja.

„Tu sme zlatí." Posadím sa a ukážem na moju obľúbenú fotku. Ležíme u Kiana na posteli, obaja ešte rozospatí.

„Veď mi tam ani nie je vidieť oči." Zasmeje sa a konečne si ľahne ku mne do postele. Hlavu si uložím na vankúš a tvárou sa otočím ku Kianovi. „Aj tak si tam zlatý." Poviem potichu a pohladím ho po tvári. Na moment zatvorí oči, no o chvíľu ich znovu otvori. V tom tichu sa zrazu ozve môj žalúdok a oznámi, ako strašne som hladná. Kianové oči sa rozšíria a začne sa smiať. Jemne ho capnem po hrudi, no zasmejem sa tiež. „Nesmej sa, som hladná."

Samozrejme, že neprestáva a posunie sa nižšie na úroveň môjho brucha. Začne mi vyhŕňať tričko, no ja si ho rýchlo stiahnem naspäť. Nemám šancu bojovať proti jeho silným rukám, ktoré mi tie moje položia vedľa tela a znovu mi vyhrnie tričko. Jeho smiech utíchne a jeho pery ma začnú obdarovávať mokrými bozkami na pokožke brucha. Od pupku sa posúva vyššie a vyššie a tričko mi vyhrnie až nad prsia. Pokračuje s bozkami do medzierky medzi mojimi prsiami a taktiež nezabudne zanechať stopu v podobe fialovej značky aj nad lemom mojej podprsenky.

„Kian." potichu vzdychnem a ruky zaborím do jeho kučier. Posunie sa až ku môjmu krku a teplým jazykom sa obtiera o moju kožu. Jeho mäkké pery mi spôsobujú chvenie tela a z úst vypustím hlasný vzdych. Kian rýchlo prilepí jeho pery na tie moje a keď sa odtiahne, na tvári mi úškrn. „čšš. Potichu." Zasmeje sa a pomaly sa presúva nižšie. Pred tým, než stihne niečo spraviť, započujem mamin hlas, ako kričí moje meno a tresknutie dverami.