More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 26

„Bianca, kroť sa, preboha!"  zrazu sa objaví pri mne Sherry a vytrhne mi z úst pohár.

„Si normálna?!" nechápavo na ňu pozriem. „Ešteže som ho stihla vypiť!"

„No, ešteže!" Ironicky zopakuje. „Čo sa stalo? Prečo nie si s Kianom?" spýta sa a prisadne si za mnou.  To si robia všetci žarty?

„Ak sa ma ešte raz niekto spýta, čo sa stalo, dostane facku. A riadne silnú. Takže, nič sa ma nepýtaj, aj tak by som nebola schopná ti to teraz vysvetliť."   Zasmejem sa a Nikki spolu so mnou. Zbožňujem to dievča.

Neviem, či to bola pól hodina, či hodina čo tu už sedíme, kecáme a pijeme, ale už sa k nám pridali všetci. Naozaj všetci. Keď som videla Annabel ako sem prichádza, hneď som  musela spolu s Nikki jeden pohárik do seba hodiť.

No horšie bolo, keď som videla prichádzať Kiana.

Chcela som odtiaľto odísť, no Nikki mi spravila poriadny preslov a odmietla ma odtiaľto pustiť. 

Na toto jeden stačiť nebude. Nemám šajnu koľko ich mám už za sebou, ale bolo ich veľa. Môj žalúdok sa už cíti ako na vode, no vždy to potlačím a pokračujem v tom, čo som začala.

„Niall!" Vykríknem, keď uvidím blondiačika s červenými lícami, ako si presadá vedľa mňa. V momente ho objímem. Mám pocit, že toho vypil ešte viac než ja, ale to tu teraz našťastie nikto nerieši.

„S tebou som si dnes ešte nepripil." Povie spevavým tónom.

„To musíme napraviť." Odpoviem a v momente sa načiahnem po fľašu. „Noemi!" zakričím na ňu, keďže sedí presne naproti mne. „Vypi si s nami!"  vyzvem ju a aj keď krúti hlavou na znak NIE, ja právo naopak prikyvujem hlavou na znak ÁNO  a momentálne má moje slovo väčšiu váhu, keďže v ruke držím fľašu ja.

Aj keď mám trošku problém s nalievaním, nakoniec sa mi podarí trafiť do pohárikov predo mnou.

„Na nás." Vykríkne Niall a všetci štyria do seba hodíme jeden z mnoha shotov. Nikki je prvá, ktorá zdolala celý pohár a pýta si ďalší. Od koľkých rokov to dievča preboha pije? Je vytrénovaná až- až.

Môj žalúdok začína znovu protestovať a cítim sa ako keby som sa mala každú chvíľu povracať. Naznačím Niallovi, že si musím odskočiť na WC, ale že som hneď späť. Popravde neviem, či to bude tak skoro.

Snažím sa ponáhľať na toalety, no moje nohy mi nedovoľujú ísť príliš rýchlo.

„Bianca!" počujem za sebou hlas volajúci moje meno. Keď sa otočím, vidím ako ku mne kráča Kian. Kriste. Už len on mi tu chýbal.

Ešte nie je ani len pri mne a už krútim s hlavou na znak toho, aby sem nešiel.

„Nie, daj mi pokoj." 

„Bianca, musíme sa porozprávať." Zastaví ma v chôdzi a postaví sa predo ma.

„Nechcem sa s tebou rozprávať. Už si toho povedal dosť." Chcem okolo neho prejsť, no zastavia ma jeho ruky. Bože nech ma konečne pustí, lebo sa povraciam rovno na neho. „Nechytaj sa ma." Snažím sa dostať z jeho zovretia, no je to márne, keďže som opitá a plus proti Kianovi nemám šancu , ani keď som triezva.

„Vravím, že sa musíme porozprávať."  Zopakuje naštvane a snaží sa ma prinútiť prejsť ku východu.

V tom sa môj žalúdok znovu ozval a v momente, keď ma naplo som sa rozutekala von. Len-len sa stihnem predrať cez všetkých tých ľudí a v momente ako sa dostanem na vzduch, vyvrátim obsah môjho žalúdka.  Teda vyvrátim celú tú vodku, čo som vypila, pretože to je jediné, čo tam mám.

O chvíľu ku mne pribehne osoba a aj keď jej nevidím do tváre, je mi jasné, že to nemôže byť nik iný, než Kian. 

Jednou rukou mi chytí vlasy a tou druhou ma hladí po chrbte.

Po chvíli sa vyrovnám a zoberiem si servítok, ktorý mi Kian podáva.

„Ďakujem, môžeš ísť." Bezcitne mu odpoviem a otočím sa mu chrbtom.

„To vážne?! Teraz sa chceš hrať na urazenú alebo čo?"  povie. Otočím sa k nemu a vidím ako si frustrovane upravuje jeho kučery. 

Takže teraz som ja tá zlá?!

„Prosím?!" neveriacky na neho pozriem. „Ty mi tu naznačuješ ,že som štetka a ja s tým mám byť akože v pohode? Veď jasne, áno Kian, zanadávaj mi ešte troška, ja to znesiem. Čo mi povieš, že som kurva? Alebo si vymyslíš niečo originálnejšie?"

„Nikdy som nepovedal, že si kurva!" vykríkne s takými nervami, aké som u neho ešte nevidela.

„Ale povedal si to, čo si povedal. Ževraj zapísať sa do zoznamu. Vážne Kian?! Neskutočne si ma sklamal." Neveriacky pokrútim hlavou.

Kianové oči sledujú každý jeden môj pohyb a hlavne každý jeden nazlostený výraz ,čo mu venujem.  Nič nehovorí. Jasné, že nič nehovorí ,pretože mám pravdu. Prehnal to. Vie, že to čo som povedala Galeovi, bolo iba preto, aby som ho naštvala za to, že som ho videla s Annabel, ale nikdy by som mu nepovedala to, čo on povedal mne.

„Myslíš si, že mi môžeš len tak hocičo povedať? Som dievča, ktoré má city. Vieš ako sa ma to dotklo? Ja...ja ťa mám rada a ty mi bez mihnutia oka povieš niečo také."

V jeho očiach začínam vidieť ľútosť. Je mu ľúto to, čo povedal. A nech je! Vedela som, že to príde, pretože rozprával zo zlosti.

„Bianca..." vzdychne si. „Prepáč ja....bol som naštvaný."

„Ty si bol naštvaný?!  A čo som mala byť ja, keď si tam bol s Annabel?"

„Prečo stále hovoríš o Annabel? S Annabel už nič nemám, prisahám! Proste je s nami v partií, to ju mám teraz ignorovať, lebo tebe sa nepáči?!" jeho frustrácia naberala už totálne iný level.

Neveriacky na neho pozriem. „ Lebo mne sa nepáči? Seriózne? Vidím, že to nechápeš."  Na chvíľu privriem oči a vydýchnem si. Prejdem okolo Kiana, no jeho ruka ma zastaví.

„Kian..." otrávene vyslovím jeho meno, aby ma pustil. Naozaj nemám náladu na ďalšie hádky. Hlavne chcem byť už doma v pokoji a nie nechať tu niekoho, aby po mne hulákal.

„Nie, Bianca. Ja...nechcem, aby sme sa hádali a hlavne nie kvôli Annabel."

„Nie je to len kvôli Annabel. Je to preto, čo robíš." Prehovorím a pozriem mu do očí. „Prosím ťa, nechaj ma už ísť. Nevládzem stáť na nohách ,nie to ešte sa tu s tebou naťahovať."  Poviem a odchádzam od neho. Neviem, či tam zostal alebo šiel domov, no našťastie jeho kroky ho neviedli za mnou. Hneď ako sa dostanem ku boxu poprosím Natha, aby ma zaviezol domov.

Keď sa dostaneme ku nám do bytu, Sherry chce najskôr zostať  so mnou, pretože vidí, že nie som úplne vo svojej koži, a to nehovorím o mojom stave podnapitosti. No nakoniec ju presvedčím, aby sa tam vrátili. Nie je ešte ani len pól noc a všetci ostatní sú ešte tam. Bez tak by som sa so Sherry nerozprávala, iba by som zaľahla do postele.

Alkohol mi ešte stále prúdi v krvi, ale je to sto krát lepšie než pred tým. Samozrejme, keď som to všetko zo svojho žalúdka vyvrátila von. Keď zamknem dvere, prvé čo urobím je , že sa napijem.  Nalejem do seba čo najviac vody ako to len ide a potom vleziem do sprchy. Horúca voda ma uvoľňuje, ale aj uspáva, a tak sa rýchlo uložím do postele.

Hoc som unavená, v hlave mi stále víria myšlienky na Kiana. Prečo to nemohlo zostať tak, ako to bolo? Muselo sa to pokaziť? V bare som bola neskutočné naštvaná a aj stále som ,ale väčšinu môjho hnevu vystriedalo sklamanie a hlavne ľútosť. Je mi ľúto toho, ako sa to vyvinulo a našej hádky tiež. Nechcem sa s ním hádať, ale určite si nenechám skákať po hlave. Taká ja rozhodne nie som a nikdy takou ani byť nechcem.

Neviem, či to nechápe alebo je slepý. Kian je dosť vnímavý a nejde mi do hlavy, že by si nevšimol, aký záujem má o neho Annabel. Keď ho dnes hladkala po tvári ,išlo ma rozhrnúť od nervov.

Mala táto naša hádka znamenať koniec? Je už všetkému koniec?

Nechcem už viac na tým rozmýšľať. Aspoň dnes nie. Viem totižto, že zajtra všetky moje myšlienky budú patriť Kianovi, nech robím čo chcem.