More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 45

Hnev vo mne prevláda a idem po ulici ako víchor. Som si vedomá, že vyzerám ako keby som chcela niekoho zabiť, no je mi to jedno. Od Kiana mi cesta trvá  15 minút a keď sa konečne dostanem ku vchodovým dverám, nemôžem veriť vlastným očiam.

„Kian?!" nechápavo pozriem s vyvalenými očami na Kiana, ktorý sedí na schodoch a hlavu ma uloženú v rukách. „Ty tu čo robíš?"

„Bianca!" vyskočí na nohy a podíde ku mne. „Prosím, nehnevaj sa, ja som to tak nemyslel. Áno viem, nemal som piť, prepáč zlato." Chce chytiť moje ruky do tých jeho, no nedovolím mu to.

„Ty si šoféroval opitý?!" ukážem na jeho auto na príjazdovej ceste a ešte viac zvýšim hlas. „Kriste, preskočilo ti?!" pozriem na neho pohľadom, ktorým sa dá zabíjať.

Chytí sa za hlavu, akoby už konečne zistil, že to čo robí nemá vôbec zmysel. „Ja..prepáč. Ja len..Prosím, nehnevaj sa. nechcel som piť a ani som ti nechcel povedať to, čo som povedal." Pozrie na mňa zúfalým pohľadom.

„Nebudem to s tebou riešiť, keď si v takomto stave." Ukážem na neho a iba pokrútim hlavou.

„Nehnevaj sa." podíde ku mne bližšie.

„Hnevám sa. A veľmi." Odseknem.

Zostane ticho a ja si iba povzdychnem.

„Poď." Nakoniec ho potiahnem za ruku aby ma nasledoval a ideme dovnútra. Nemôžem ho predsa poslať domov v takomto stave. Jediné šťastie, že sa mu na ceste sem nič nestalo, alebo aj hocikomu inému.

Poslušne kráča za mnou a keď nastúpime do výťahu, snaží sa ku mne nahnúť a pobozkať ma, no hneď ho stopnem  a uhnem hlavou.  Keď výťah príde na naše poschodie, odomknem byt a vstúpim dovnútra.

„Snaž sa tváriť aspoň trošku triezvo." Poviem Kianovi a odložím mu čierny kabát na vešiak.

„Ahoj Bianca, kde si toľko?" hneď medzi dverami ma pozdraví mama, ktoré číta nejakú knihu. Tuším je to vlastne nejaký receptár. „Oh, ahoj Kian, aj ty si prišiel?" usmeje sa na neho.

„Dobrý večer." Normálne ju pozdraví. Chytím Kiana za ruku, nech vyzeráme v pohode, a hneď sa praceme do izby.

Kian si sadne na posteľ v mojej izbe a sleduje ma ako behám od stola ku skriniam,  ako si ukladám veci a vyberám čisté na spánok. Nepoviem mu nič, iba zavriem dvere a odídem do kúpeľne.

Horúca sprcha ma neskutočne upokojí a hoc som stále na Kiana nahnevaná, aspoň už tak nezúrim. Keď si uvedomím, že som tu už riadne dlho, vyjdem zo sprchy a natriem sa malinovým telovým mliekom ako vždy. Hodím na seba biele pyžamo a vrátim sa do izby.

Keď sa pred Kianom objavím iba v šortkách a tričku na ramienkach, hneď vidím ako sa mu rozšíria oči. Prejdem ku skrini a vytiahnem odtiaľ Kianove tričko, ktoré mi raz dal, keď ma hodil do jazera a bola som celá premočená.

„Tu máš." Podám mu ho a odídem z izby. Idem do kuchyne odkiaľ zoberiem fľašu minerálky a nalejem plný pohár pre Kiana. Ten to bude teraz potrebovať.  Mama si ma našťastie nevšíma a venuje sa svojmu receptu.

Keď vojdem do izby, Kian sa akurát prezlieka.  Aj keď som na neho nahnevaná, aj tak si premeriam jeho krásne telo. Bože. Je tak sexi. Tuším má čím ďalej, tým väčšie svaly.

Otočí sa ku mne a ja prejdem pred neho. Podám mu do ruky vodu a pozriem mu do očí, kde sa črtá previnilý výraz. Áno. Nemal si piť, teraz sa pekne môžeš cítiť previnilo.

Ľahnem si do postele a prikryjem sa. Kian stále stojí na tom istom mieste a pozerá na mňa.

Nechápavo na neho pozriem a nadvihnem obočie. „Čo? Bojíš sa, že ta uhryznem?" Trpko sa uchechtnem. Odkryjem paplón a naznačím mu, nech si ľahne. Hneď sa pohne v pred a priľahne si. Uloží sa na bok, tvárou ku mne.