More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 41

Týždeň na Floride ubehol až priveľmi rýchlo. Ach. Bolo tam tak super. Kebyže sa tam môžem vrátiť aspoň na pár dní.  Bohužiaľ, po tom ako sme sa s Kianom vrátili, som sa musela taktiež zaradiť do normálneho života. Na Floride som sa cítila akoby to ani nebolo skutočné  alebo akoby to nebol môj život. Našťastie bol, a všetko čo stalo na Floride stále zostáva so mnou, vryté do mojej pamäti.

Po uponáhľanom týždni v škole je konečne piatok a poriadne ani nedávam na hodinách pozor. Kian mi celý deň vypisuje a musím si dávať bacha, aby ma učitelia neprichytili a nevyhodili z hodiny.

„Tak? Aké máš plány na dnes?" spýtam sa Vivien, keď prechádzame chodbou na poslednú hodinu. Teda, posledná hodina ako pre koho. Po škole idem rovno do knižnice robiť projekt a taktiež si požičať ďalšie knihy, ktoré máme ako povinné čítanie. Určite tam strávim najmenej dve hodiny, ako sa poznám.

„Ideme s Jamesom a jeho kamarátmi do baru, nechceš sa pridať? Či ty už máš plány s Kianom?" podpichne ma a šibalsky sa usmeje.

„Nie, zatiaľ nemám žiadne plány s Kianom, ale do baru sa mi vážne nechce ísť."

„Tebe sa nechce ísť do baru? Počujem dobre?"

„Áno, počuješ dobre."  Zasmejem sa „Ešte stále žijem vo svojom Floridskom sne, takže vôbec nikam sa mi nechce ísť."

„Och bože, raketa už striehne."  Prekrúti Vivien očami, keď uvidí v triede učiteľku, ktorá je už na nás určite riadne pripravená.

Hodina angliny nebola žiadna sláva a počúvať jej piskľavý hlas bolo ešte horšie. Omnoho radšej mám toho pekného mladého učiteľa, ktorý ju chodí raz začas zastupovať.

Pre Vivien zvonenie znamená koniec školy na tento týždeň, no pre mňa ešte nie.

„Zoberieme ťa?" spýta sa, keďže ju znovu pred školou čaká James.

„Ani nevieš ako chcem ísť už konečne domov, ale musím ísť do knižnice. Na biológiu mi dala tá krava spraviť projekt, pretože moje známky nevyzerajú práve ukážkovo a taktiež nemám prečítané knihy na literatúru, ktoré sme mali mať spracované pred tromi týždňami. Takže, mám čo robiť."  Zúfalo si povzdychnem a Vivien sa iba zasmeje.

„Žeby to naša poctivá žiačka začala flákať?"

„Nemám jednoducho čas."

„Chápem. Je mi jasné, že si zaneprázdnená inými aktivitami, ktoré zahŕňajú napríklad takého Kiana, všakže?" 

„Maj sa Vivien." Odignorujem jej poznámku a zamávam jej na rozlúčku.

Do knižnice prejdem vonkajškom. V areály školy je teraz množstvo študentov. Veľa z nich len tak sedí na perfektnej, zelenej tráve a druhí sa zase venujú športom. Neviem si predstaviť, že by som mávala v piatok po škole tréningy. Prechádzam okolo týmu roztlieskavačiek, aj keď neviem, či sa ich tak dá vôbec nazvať. Tvária sa ako roztlieskavačky, ale popravde dokopy ani nič nevedia. Jedine tak vyhláskovať názov nášho tímu.

Prejdem cez obrovské dvere do knižnice a na moje prekvapenie, je tu dosť veľa ľudí. Ako vidí, nie len ja som taká hlúpa a robím piatok po škole úlohy.

Hneď ako prvé si idem zobrať všetky potrebné knihy a pustím sa do práce. Kým spravím celý projekt, trvá mi to hodinu, čo nie je zlé. Pravda je, že som si na ňom nedala veľmi záležať. Naozaj to trochu flákam. No nejako mi to je jedno.

„Už si konečne naučená?"  blikne mi správa od Kiana.

„Ešte nie." 

„Preboha. V živote som sa tak dlho neučil. Už to musíš vedieť aj odzadu."