More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 42

Super. Teraz bude naštvaný.

„Nehraj sa na urazeného." Prehovorím po chvíli mlčania. V aute prevládalo ticho, no môj hlas teraz vyznie veľmi sebaisto.  

„Nehrám sa na urazeného." Odsekne a jednou rukou zviera volant.

„Jasné, vidím." Poviem Ironicky.

„Čo tam s tebou robil práve ON?" Prehovorí po chvíli. Zrejme čakal, aby na mňa hneď nevybafol a nepovedal náhodou niečo, čo by nechcel, ako to je zvykom.

„Náhodou sme sa stretli, išiel z tréningu." 

„Ahá, takže z tréningu."

„Áno z tréningu." Zopakujem, čo v ňom vyvolá zrejme zlosť, keďže stlačí silnejšie volant, až tak, že mu hánky na ruke zblednú.

„A o čom zaujímavom ste sa vy dvaja rozprávali?"  odsekne. Zase začína?

„Vlastne, spýtal sa ma, či by sme nemohli zostať kamaráti." Poviem mu na rovinu. V momente mykne hlavou a pozrie  na mňa. V očiach ma pohoršený a naštvaný výraz.

„Kamaráti?!" pozrie rýchlo na cestu, no potom znovu na mňa. „Čo si mu povedala?"

„No, že by to bolo najlepšie, aby sme boli kamaráti." 

„Robíš si srandu?" znechutene vyštekne a takmer ma vraždí pohľadom. 

„Nepovedala som to preto, že by som s ním chcela byť kamarátka. Len je trápne, keď sa máme obchádzať a zazerať na seba. Skoro stále som s Vivien a on je jej brat. Nedá sa ho ignorovať." Vysvetlím mu, ako to vnímam ja. Popravde si nemyslím, že môžeme byť skutoční kamaráti. Len takí, aby sa trápne neobchádzali.

„Ale dá sa to veľmi jednoducho. Bianca, nechcem aby si sa s ním stretávala." Povie so zvýšeným hlasom. Naozaj ho to naštvalo.

„Ale veď ja sa s ním nebudem stretávať a ani to nechcem." Poviem, no on na to iba odfrkne. „Kian." oslovím ho a položím svoju ruku na jeho stehno. Prekvapene na mňa pozrie a črty jeho tváre sa zjemnia. „Zlato, povedala som to iba preto, aby neboli žiadne spory. Neplánujem sa s ním stretávať ako s najlepším kamarátom a určite o neho nemám záujem, ako si myslíš." Poviem, pretože presne viem, prečo je nahnevaný.

„Ale on má o teba záujem a nakoniec ma za neho vymeníš." Povie a treskne do volantu.

Zúfalo sa opriem o sedadlo a rukami si zájdem do vlasov. „Kiaaaan." Povzdychnem si.  „Prečo si  myslíš, že by som ťa bola schopná za niekoho vymeniť?"  bezradne a aj ublížene na neho pozriem.

„Pretože to tak je. Pozri sa na neho. Futbalista, určite z nejakej zazobanej rodinky, potom pôjde na výšku a čaká ho jednoduchý, bohatý život. Ja taký nie som a ani nikdy nebudem."

„A ani nikto od teba nechce, aby si taký bol. Kian, už to pochop. Ja ľúbim teba, to aký si, nie to či si z bohatej rodiny alebo nie." Nahnem sa k nemu bližšie a znovu položím ruku na jeho koleno.

Povzdychne si." Aj tak nechápem prečo." Povie tichším hlasom.

„Lebo ťa jednoducho ľúbim." Priblížim sa a vtisnem mu na plece bozk. Hneď na to mu jeden venujem aj na líce a hlavu si uložím na jeho rameno.

Ruku, ktorú mal doteraz uloženú na prevodovke, položí na moje stehno a nežne ma po ňom pohladí. Do vlasov mi vtisne bozk a šepne „Milujem ťa."

Pri týchto slovách sa mi celé telo zachveje a pri srdci ma príjemne zahreje. Akoby moje srdce vypúšťalo nejakú tekutinu, ktorá postupne ide do celého môjho tela a opantáva moje bunky. Zamilovane sa usmejem a až do konca jazdy zostanem opretá o Kiana.