More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 44

Ešte hodina a konečne domov. Piatkový večer v práci je na nezaplatenie, všakže?  Jediné moje šťastie je, že dnes som tu iba do 7. Potom ma vystrieda nejaká nová čašníčka.

„Pôjdete dnes do Seventy?" spýta sa Tariq, zakiaľ robí objednávku. Seventy je jeden bar do ktorého často chodievajú. Je to ten istý bar, v ktorom som sa prvý krát stretla s Kianom. Ach, keď na to spomínam, príde mi to veľmi dávno, pritom to je iba pár mesiacov.  

„Ja asi nie. Chcem mať konečne jeden piatok voľný a asi budem s Kianom."

„Ja určite nie. Už mám iné plány." Zaškerí sa Noemi.

„Ale no tak, dievčatá! Takto sa vykašlete na svojich priateľov?  Kian nejde kvôli tebe Bianca, Niall zas kvôli tebe Noemi. Kradnete mi kamarátov." pokrúti Tariq hlavou a odíde preč s objednávkou.

Hneď si všimnem, aká zostane Noemi červená a s úsmevom sklopí dole zrak. Ušlo mi niečo?  Nechápavo pozerám na Noemi, no keď pohľad otočí ku mne a vidím tam tie iskričky, hneď mi to dopne.

„Počkať." Pozriem na ňu s vypleštenými očami. „Ty a Niall?" radostne vykríknem, za čo si od nej vyslúžim karhajúci pohľad.

„Ščč." Capne ma po ruke a zasmeje sa, no prikývne hlavou na súhlas.

„Čože?  A to odkedy?" 

„Ešte len sú to dva týždne, no Remi z toho samozrejme robí veľkú vec a hneď to povedala Tariqovi."

„Počkať, takže Remi si to povedala a mne nie?" prižmúrim na ňu oči a naštvane zazerám.

„Zistila to sama, keď sme boli vtedy v Ultrabare na koncerte chalanov. Bola som tam poväčšinou s Niallom a ona si to všimla. Nedala mi pokoja dokedy som sa jej nepriznala." Prekrúti so smiechom očami nad tou situáciou .

„Aj tak si mi to mohla povedať."

„Nechceli sme to zo začiatku nikomu hovoriť, ale ako vidím, medzi vami sa nedá nič utajiť."

„S Niallom si to tiež ešte vybavím, ten mi to mal taktiež povedať." Poviem Noemi a ona so smiechom odchádza k stolu, kde sa práve posadili nový zákazníci.

Do tváre mi zavial čerstvý vzduch, čo naznačuje, že do kaviarne vstúpili ďalší zákazníci. Len aby sa mali vôbec kam posadiť, už je tu bez tak dosť rušno. Pozriem na dvere a prekvapí ma, keď v nich uvidím Adama. Kráča ku mne. Na tvári mám ešte stále úsmev z novinky, ktorú som sa dozvedala. Rýchlo sa snažím vrátiť do normálnu a tváriť sa neutrálne.

„Vidím, že ťa postihla dobrá nálada. To sa u teba nevidí často." Pozdraví ma Adam s týmito slovami. Ja mám často dobrú náladu, no zrovna K NEMU nebývam dvakrát najmilšia.

„Čo ti môžem ponúknuť?" odignorujem jeho poznámku, ako vždy, a spýtam sa na jeho objednávku.

„Tri krát čiernu kávu a jedno frappé."  Odpovie a posadí sa na barovú stoličku pred pultom.  Iba kývnem hlavou a začnem s objednávkou. Po chvíli pozriem na Adama, či tam ešte stále sedí, keďže je nejako podozrivo ticho. Keď na neho pozriem, naše pohľady sa stretnú, keďže ma sleduje. Neznášam to.

„Nech sa páči." Položím na pult pred Adama objednávku spolu s bločekom.

„Ďakujem." Odpovie a položí peniaze. „To je dobre." Nechá mi dosť dobré prepitné. Fíha, aký štedrý. „Takže takto tráviš piatkový večer?" spýta sa práve keď som si myslela, že je už na odchode.

„Čo? Nezdá sa ti dosť zaujímavý?" zasmejem sa.

„Pravdu povediac, ani nie." zaškerí sa. Má pravdu, naozaj nie je zaujímavý.