More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 43

Zobudím sa na nepríjemné pichanie v bruchu, ktoré spôsobil hlad.

Samozrejme. Veď od obeda som takmer nič nejedla.

Pozriem na hodiny na nočnom stolíku, ktoré ukazujú 2:15 ráno. Super.

Pomaly sa dostanem z Kianovho náručia tak, aby som ho nezobudila a hodím na seba nohavičky a jeho šedé tričko, ktoré mal pred tým na sebe. Docupitám ku kuchynskej linke a otvorím chladničku. Kian tu má celkom dosť jedla a naozaj, ale naozaj veľa ovocia. Vytiahnem z nej tmavo fialové hrozno a pod dresom si ho najskôr umyjem.  Keď ho okúsim, je prekvapivo dosť sladké.

Zrazu ma za boky chytia ruky a ja od ľaku vykríknem.

„Kian! Zľakla som sa!" otočím sa k nemu a slabo ho capnem.  Ústa si znovu napchám hroznom až tak, že sa mi ani nedá rozprávať.

„Vyjedáš mi zásoby?" uškrnie sa.

„Ne-e." pokrútim hlavou, aj keď hrozno v mojej ruke hovorí niečo iné.

„Vidím." Zasmeje sa a odtrhne si zopár bobúľ.

„Máš tam toho toľko veľa, ako keby si nemal dva mesiace vyjsť z bytu."

„Ja ale toho zjem tri krát viac ako ty, zlato." Oponuje mi. Áno, to som si teda všimla. Vždy si dáva oproti mne tri krát väčšiu porciu.  „Poď, ideme spať."  Chytí ma za ruku a ťahá preč z kuchyne.

„Ale ja som hladná." Protestujem.

„Kedy ty nie si hladná?" znovu sa zasmeje. „Tak si zober to hrozno so sebou, hlavne už poď do postele." Zvalí sa na matrac a čaká kým sa k nemu pritúlim.

Keď ho vidím ako leží polonahý na posteli a čaká na mňa, nedá sa mi neusmiať sa. A hlavne keď je tak sexi. Uložím sa vedľa neho, no on si ma k sebe pritúli tak tesne, že sa medzi nás nezmestí ani len vlások. Pevne ma zovrie vo svojom náručí a na krk mi vtisne jemný bozk. Pomaly ale isto zaspím, hoc momentálne realita je krajšia ako moje sny.

*

„Rozmýšľal som, že si kúpim psa." Prehovorí Kian, keď v tichosti sedíme na balkóne a fajčíme cigarety.

„Naozaj?"  začudovane sa spýtam. Prikývne a potiahne si. „A budeš mať na neho čas? Veď vieš, keď budeš s kapelou, nemôže zostať sám. Ja mám jediné šťastie, že mama berie Sparkyho na prechádzky, lebo tiež nemám na neho veľa času."

„Neviem, myslím si, že by to bolo v pohode. Keď nechodím do normálnej práce mám veľa času."

„Každopádne, súhlasím." Milujem psov.

„Aj som si myslel." Usmeje sa a vtisne mi na čelo bozk.

„Ideme?" spýtam sa Kiana, keď zahasím cigaretu. Prikývne a vrátime sa dovnútra. Dnes má znovu Kian koncert a všetci sú pozvaní. Ževraj aj toto je náhrada za moje narodeniny, ktoré sme ale podľa mňa včera dostatočne oslávili. 

Keď sme obaja oblečení, zoberiem si zo stola MOJU krásnu kyticu a vyrazíme.

„Ale, ale, konečne mladá dáma. Som rada, že sa aj vôbec ukážeš doma." Začne hneď na privítanie mama.

„Ahoj, mami." Pozdravím ju a prejdem k nej, pretože znovu je samozrejme za stolom v kuchyni a vypisuje nejaké papiere.

Zatiaľ si nevšimla, že je tu aj Kian, pretože je nám otočená chrbtom. Objímem ju zozadu a vtisnem jej na líce bozk. To si samozrejme hneď všimne úžasnú kyticu v mojich rukách a otočí sa ku nám.