More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 21

„Aká je voda?"

„Studená ako ľad."  Poviem ofučano.

„V tom prípade, horšie pre teba." Povie. Ani len nestihnem zareagovať na jeho slová a už sa nachádzam vo vzduchu.

„Kian! Neopováž sa!" kričím a metám sebou, keď ma  nesie na svojom pleci k vode. To si snáď robí žarty!

„Uf, vážne je studená." Povie, keď vstúpi nohami do vody. Ja som zatiaľ ešte stále nad vodou, prehodená cez jeho plece. Prizabijem ho, ak ma tam naozaj hodí.

„O vážne?!" Ironicky poznamenám. „Kian, ani to neskúšaj!" zakričím, keď si ma chce dať dole zo svojich rúk. Samozrejme, že je silnejší a nech sa bránim ako chcem, predsa len sa mu podarí zniesť ma dolu.

Ešte pred tým než stihnem spadnúť do vody, rýchlo sa zachytím Kianovho krku. Predsa len mám nejakú tu silu aj ja. Neviem, či to bol dobrý nápad, keďže teraz obaja nezvratne spadneme do vody. Ale keď môžem byť mokrá ja, môže aj on.

Keď sa ponorím celým telom, v momente príde šok. Našťastie pristátie bolo mäkké, keďže som sa zvalila na Kianové telo. Hneď ako sa moje telo dotklo tej ľadovej vody, snažila som sa postaviť  čo najrýchlejšie to šlo.

„Kian!" zakričím, keď cítim ako ma jeho ruky vťahujú znovu naspäť. Hoc sme iba na plytčine, aj to málo stačí na to,aby som bola celá mokrá a aby mi bola riadna zima.

Keď sa snažím postaviť ďalší krát, aj tento raz ma Kian pritiahne naspäť na jeho telo. Už nevládzem ďalej bojovať, aj tak by ma znovu vhodil do tej vody. Som zvalená na Kianovom tele a jediné, čo teraz dokážem je smiať sa. Je to čistý blázon. „Ja ťa raz zabijem." Hovorím pomedzi smiech.  Na Kianovej tvári sa objavia jamky, ako vždy keď sa smeje.

„Prosím ťa, aj tak viem, že ma zbožňuješ." Imaginárne si opráši „dokonalosť" z pliec. 

„Aký namyslený." Zasmejem sa.

„To určite nie."  Povie zvodným hlasom a vtisne mi rýchly bozk na pery. „Zrejme by sme už mali vyjsť z tej vody, pretože môj rozkrok je v ohrození."

Postavím sa ako prvá a podám Kianovi ruku, aby sa mu lepšie vstalo. Obaja rýchlo bežíme z vody von.

„To si nedomyslel."  Poviem, keď si obaja uvedomíme, že nemáme žiadne uteráky. Jediné čo tu je, je deka a aj to iba jedna.

„Neboj sa, mám to pod kontrolou." Zažartuje. V podstate to naozaj má pod kontrolou, keďže sa aj tak vynájde a zo zeme schmatne deku. „Poď sem rýchlo."  Ovinie ju okolo seba a roztvorí náruč dokorán. Pribehnem k nemu a pritisnem sa mu čo najviac na telo. Keď sa dotknem studenými rukami jeho trupu, zatrasie sa."Sorry." šepnem. Otočí okolo mňa tú istú deku a privinie si ma k sebe.

„Si blázon."  Zachichocem sa.

„Možno trocha."  Usmeje sa, pričom ukáže  jeho žiarivo biele zuby.

Naše tváre sú veľmi, ale veľmi blízko seba a tento raz neodolám a ja urobím prvý krok.

Privriem oči a jemne sa dotknem Kianových pier. 

Sú studené. 

Pokračujem a bozk prehĺbim ešte viac. Naše jazyky sa začnú dotýkať a svoje ruky pomaly presuniem na Kianov krk. Pravdepodobne ho to studení, ale myslím, že ani jedného z nás to práve teraz nezaujíma. Postupne sa naše bozky stávajú čoraz vášnivejšie. Kian svoje ruky presunie na moje boky a stlačí ich. Celým telom mi prebehla príjemná elektrina a ani si nestíham uvedomiť a už obtáčam svoje nohy okolo Kianovho trupu. Deka sa v momente zošuchne na zem, no to je posledné, čo ma teraz trápi. Jeho ruky ma držia pod zadkom a ja mu na oplátku rukami zájdem do vlasov. Pocit zimy je už dávno zahnaný a obom  teplota našich tiel rázne stúpla.  Jeho bozky sú vášnivé a uvedomujem si , že tohto chlapca by som vedela bozkávať stále. Každý deň dokola a aj tak by to nebolo dostatočne. Horúcim jazykom sa mi dotkne krku a najradšej by som od vzrušenia zanadávala. Jediné na čo sa však zmôžem ja zalapanie po dychu. Uvedomujem si, že to čo práve robíme, rázne naberá vášeň a mala by som to stopnúť, no nejde to. Až priveľmi si užívam tento moment.