More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 36

Ráno sa zobudím vedľa Sherry. Večer na mňa doľahli emócie a tak som sa potichu prikmotrila k nej, aby som sa necítila tak sama.

Ráno je viac než úžasné. Vstávanie o 10 je tak akurát a keď si pomyslím, že by som teraz bola v škole, je mi z toho až zle.

V kuchyni nás čakajú už pripravené raňajky od Carmen, na ktorých si mimoriadne pochutnám.

„A kde je Leonardo?"

„Už skoro ráno odišiel do mesta na stretnutie. Príde až niekedy pred večerom, takže dnes ma máte celý deň na krku."

„To skôr ty nás budeš mať celý deň na krku." Je to tak, pretože to tu nepoznáme a celý čas budeme chodiť za Carmen ako nejaké kačky.

„To sa mám na čo tešiť." Zasmeje sa.

*

Mesto je ohromujúce. Príde mi to tu úplne iné než vo Washingtone, no možno tomu dopomáha aj to krásne slnečné počasie, ktoré po celý čas svieti.

Už som skutočne presvedčená, že krstnej prehrabáva v hlave. Zobrala nás na – podľa nej- „menšie nákupy".

Pre mňa by takéto „menšie nákupy" znamenali totálny bankrot, z ktorého by som sa nevedela spamätať niekoľko mesiacov.

Keď už toho bolo naozaj veľa, ale ona stále tvrdila, že ešte navštívime pár butikov, rozhodla som sa na to ísť inak. Jednoducho som odmietla skúšať si veci alebo čo i len vkročiť do ďalšieho obchodu. Necítim sa dobre, keď na mňa aj na Sherry minula toľko peňazí.

Po presviedčaní sme ju nakoniec ukecali, že už naozaj stačí a zobrala nás na pláž. Nie, že by som nemala rada darčeky. Práve naopak, je to veľmi milé a lichotivé, ale už to preháňala.

„Úsmev." Získam si Sherrynu pozornosť a rýchlo ju spolu s Carmen cvaknem na mojom foťáku spolu s kokteilmi, ktoré máme každá pred sebou. Konečne som ho prevetrala, pretože naozaj dlho bol iba položený na poličke v izbe. Kedysi som fotila stále.

Sedíme v jednej kaviarni blízko pláže a spoza okna je krásne vidieť more a ľudí na pláži.

„Chceš ochutnať?" ponúknem Sherry môj jahodový kokteil.

„Tuším je ešte lepší než ten môj." Zamračí sa,keď si odpije a znovu si uchmatne ešte jeden glg z toho môjho.

Do našej „dovolenkovej vily" sa vraciame až večer. Dokonca aj Leo sa skôr vrátil zo stretnutia než my z nákupov. Zo všetkými taškami sa zvalím do postele a je pre mňa naozaj veľmi ťažké sa čo i len trochu pohnúť. Dnes to vidím na skorí večerníček.

*

„Nevyhadzuj tú pal..." ani nestihnem dopovedať myšlienku a preruší ma jedna so Sherryných palaciniek, ktorá práve skončila na zemi. Veľmi chcela aspoň raz vyskúšať vyhodenie palacinky do vzduchu a ako vidím, a ako som jej aj hovorila, nepodarilo sa jej to.

„Ty si radšej stráž svoje palacinky, lebo vidím, že už ti horia." Napomenie ma a ja rýchlo vrátim pozornosť k sporáku. Trošku mi už prihoreli, ale stále lepšie, než jesť tie Sherryne zo zeme.

Keďže včera aj predvčerom sa nám o jedlo postarali krstní, tak dnes sme si to chceli zobrať na starosť my.

Zas to nie je až také zlé ako sa zdá.

Práveže sme ich spravili ešte aj veľmi chutné.

Krstný samozrejme znovu dnes musel odísť na stretnutie, ale len na pár hodín. Potom chcú ísť s Carmen na romantickú večeru a hoc chcela, nech ideme s nimi, je mi jasné, že potrebujú aspoň jeden večer osamote.