More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 30

Dvojhodinovka biológie mi totálne stačila na zabitie nálady. Sama sebe sa čudujem, že som na tej hodine nezaspala.

Plus dnes mi volal Tariq, či by som mohla po škole prísť do kaviarne, pretože jednému z čašníkov sa niečo stalo a nikto iný dnes nemôže. Samozrejme, že Bianca zachraňuje situáciu a sľúbila som mu, že sa budem ponáhľať rovno zo školy. A tak aj teraz robím.

„Dnes neprídem, musím ísť do práce." Napíšem Kianovi správu. Boli sme dohodnutí, že večer, keď pôjde zo skúšky, prídem k nemu a pozrieme si nejaký film alebo v mojom prípade skôr seriál. No po dnešnej šichte to vidím iba na rovnú cestu domov a do postele.

Keď vstúpim do kaviarne, je tu plno ľudí nie len sediacich za stolmi, ale aj čakajúcich v radoch. Pri pulte je Tariq a Noemi a sú plne zaneprázdnení prácou, že si ma ani nevšimnú ako prechádzam okolo nich do šatne.

Do skrinky si odložím veci a prezlečiem si čierne tričko, ktoré som mala v škole a nahradím ho bielim tričkom. Priviažem si čiernu zásteru okolo pásu a pridám sa k nim. Keď sme traja, ide všetko o trošku rýchlejšie a celý zmätok sa postupne začína vytrácať.

O šiestej je čas na krátku prestávku.

„Tu sú tie lístky na festival." Príde za mnou Noemi a v rukách drží dva lístky. Chytím ich do ľavej ruky a v pravej držím cigaretu.

„Ďakujem." Poviem a zahasím cigaretu. Obe sa vrátime do vnútra a pokračujeme v práci. 

Každú pól hodinu pozerám na hodinky ,ako keby sa mal čas zázračne zrýchliť a čakám, kým odbije deviata hodina.

„Ahoj." Pozdraví ma známy hlas. Zdvihnem zrak od kávovaru, v ktorom pripravujem espresso a uvidím pred sebou Adama.

„Ahoj." Pozdravím ho späť. „Dáš si niečo?"

„Poprosím ťa dva krát frappucino." Povie a sadne si za pult.

„Hneď to bude." Okamžite viem, že ho sem znovu poslala Vivien. Miluje frappucino, takže som si istá, že jedno je pre ňu.

„Zase je tu ten tvoj nápadník?" pošepká mi do ucha Noemi, keď pripravujem jeho objednávku.

Prekrútim očami a záporne pokrútim hlavou „Si normálna?" zasmejem sa. „On a môj nápadník? Určite nie."

„No neviem, neviem. Je mi jasné, že ty máš oči len pre Kiana, ale ten pohľad akým sa na teba ten chlapec pred pultom pozerá, určite nie je nevšedný."

Stočím hlavu za seba a pozriem na Adama. Pozerá sa na mňa a na tvári ma malý úsmev. Nevenujem tomu žiadnu väčšiu pozornosť a pokračujem v práci. Noemi odpinkám tým, nech si nenamýšľa, no keď sa nad tým zamyslím, je pravda, že som sa Adamovi páčila, no Vivienine pokusy dostať nás na rande jej nevyšli. Možno by som aj išla, ale keď sa v mojom živote objavil Kian, všetky moje myšlienky boli zrazu presmerované k nemu, aj keď som si to zo začiatku nechcela priznať. Teraz je to už absolútne zbytočné popierať.

„Tvoja objednávka." Položím pred Adama dve frappucina zabalené v taške. „Bude to, 8.80."

„To je dobre." Položí na stôl 10 dolárov.

„Ďakujeme."

„Bianca." príde za mnou zo skladu Tariq. Svoju pozornosť presuniem na neho a počúvam, čo mi chce povedať. „Ak chceš, môžeš už ísť. Aj tak tu už skoro nikto nie je. Ďakujem za pomoc, zachránila si ma." Povie a usmeje sa na mňa.

„Si si istý? Tú zvyšnú hodinku už potiahnem, ak je treba." ponúkla som sa, no v mojej hlave som ďakovala Bohu, že konečne môžem vypadnúť domov.