More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 31

Boli 3 hodiny poobede a už som vedela, že niečo rozhodne nie je v poriadku, keď mi Kian celý deň nezdvihol mobil. Vôbec nič, žiadna odozva sa mi od neho nedostala. Skúšala som sa mu dovolať hádam aj milión krát, no on sa neunúval to zdvihnúť ani raz. Dokonca mi ani raz nezrušil hovor, nechal ma len tak vyzváňať, no zbytočne a v úplnej nevedomosti.

Práve s Vivien sedíme v Nathovom aute a čakáme, kým do kufra naprace všetky veci. Samozrejme, že keď Vivien videla môj ustráchaný pohľad, zakiaľ som sa snažila dovolať Kianovi, všetko som jej musela rozpovedať. Ak mám pravdu povedať, bojím sa Kianovej reakcie, no na druhú stranu chcem už čo najskôr byť pri ňom, aby som mu to mohla vysvetliť. Teraz už nepochybujem o tom, že nás videl a vysvetlil si to po svojom.

Cesta trvala takmer 3 hodiny. Do New Yorku sme prišli okolo šiestej večer. Nath dobre poznal cestu a aj miesto, kde sa odohráva festival, pretože sa ho zúčastňuje už niekoľko rokov.

Zastavíme na veľkom parkovisku plnom áut a všetci si zoberieme z kufra veci. Športovú tašku v ktorej mám natlačené všetko potrebné, si prehodím cez plece a nasledujem Natha. Pred chvíľou volal s Tariqom, ktorý ho navigoval na miesto, kde majú rozložené stany. S Vivien sme šli za Nathom a Sherry a pri pohľade na ich prepletené ruky som sa musela usmiať. Sú spolu naozaj zlatí.

Po chvíli sme sa dostavili na miesto, kde boli tri veľké stany, do ktorých sa zmestia najmenej 4 osoby. Už z diaľky nám kývala Nikki, ktorá stála pred stanmi, aby sme vedeli , ktoré presne sú tie ich.  Aj keď sme sa snažili pomôcť Nathovi so stavaním stanov, neboli sme nijako užitočné a on to zvládol aj bez našej pomoci veľmi rýchlo.

„Kde je Kian?" snažím sa zistiť od Nikki, kde sa Kian nachádza, keďže nie je ochotný mi ani len zdvihnúť telefón.

Vyzerá celkom prekvapene, že sa jej to pýtam. „V Chill zóne. Sú tam všetci rozvalení na sedačkách."

Super. Hlavne keď neviem, kde chill zóna je.  Našťastie Nath vie presne, kde to je a spoločne sa tam vyberieme.

Nath nás prevedie cez rôzne zóny a časti festivalu, až napokon uvidím nápis Chill zóna. Je to niečo ako veľký prístrešok, no priestor je celý otvorený a pod prístreškom je množstvo sedačiek, húpacích kresiel a rôznych podobných blbostí, kde sa dá posedieť. 

Hneď sa začnem obzerať po priestore a moje oči sa rýchlo snažia vyhľadať Kiana.

„Tam sú, už ich vidím." Povie Sherry, no ja ich stále nemôžem zbadať.  Nasledujem teda jej kroky, no v momente, keď uvidím skupinku ľudí, ktorých veľmi dobre poznám, zasekne sa mi dych. Akoby ma niekto riadne praštil do hrude. Moje kroky sa v momente zastavia a srdce mi začne byť ako splašené. Nielenže bije ako splašené, ono doslova puká.

Pozerám sa na Kiana, ktorý sedí na jednej zo sedačiek a na jeho nohách má uloženú Annabel.

Annabel.

Neveriacky pozerám, takmer bez mihnutia oka a aj keď nechcem, z očí mi samé začnú padať slzy. Líca mám rýchlo vlhké a jediné, čo dokážem urobiť je stáť a pozerať sa na nich dvoch.

Nie, tomuto neverím. To je nejaký vtip?

„Čo to kurva..." zastaví sa pri mne Vivien a nechápavo pozerá na to, čo sa deje pred mojimi očami.

Ešte si nás nikto nevšimol a Annabel s úsmevom sedí v Kianovom lone a ruky ma obtočené okolo jeho krku.

Kian má v ruke fľašu rumu, z ktorej sa napije a nechutne sa zatvári.

Pri srdci ma pichne ešte viac, keď vidím ako Annabel pobozká Kiana a od krku sa mu posúva až k perám.

Toto sa nedeje naozaj. Chcú si zo mňa vystreliť alebo čo?  Líca mám už celé zaslzené, no stále som akoby v tranze a nič nedokážem urobiť. Nedokážem sa ani len pohnúť. Hrudník ma bolí čoraz viac a viac a pridáva sa k tomu aj môj žalúdok. Mám pocit, akoby som sa mala povracať.