More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 40

Ráno sa zobúdzam na tlak v mojom podbrušku, keď sa moje telo pýta na toaletu. So zatvorenými očami sa prevalím na chrbát, pretože stále som v tej istej polohe, v akej som zaspala. A teda , v Kianovom náručí. Keď otvorím oči, hneď ma oslepí ranné slnko, ktoré silno žiari cez veľké okná. Včera bolo zastieranie závesov to posledné, na čo som myslela. Pretriem si oči rukami a s nevôľou sa posadím. Očkom mrknem na Kiana, ktorý ešte stále spí. Jeho hruď je celá odhalená a slnečné lúče padajú na jeho telo. Pokojne si vydychuje. Pri takomto pohľade sa nedá neusmiať.

Rýchlo sa postavím a natiahnem na seba nohavičky. Zo skrine vytiahnem obyčajné čierne tielko, ktoré si na seba navlečiem a prejdem do kúpeľne.

Ako náhle uvidím svoj odraz v zrkadle, zostanem prekvapená. Ale milo. Pery mám peknej ružovej farby a hoc je čudné si to pripustiť, oči mi žiaria ako človeku, ktorý zažil niečo krásne. Dokonca sa aj cítim inak. Cítim sa ako žena, zaľúbená a ľúbená. Na krku sa mi črtá jemný fialkový fľak, ktorý mi pripomína včerajšiu noc.

Prebudím sa zo zasnívaného myslenia a potom ako vykonám svoju potrebu, opláchnem si tvár vlažnou vodou.

Vrátim sa naspäť do postele a pritisnem sa blízko ku Kianovi. Na líce mu vtisnem bozk a on sa zrazu otočí ku mne a obmotá jeho ruky okolo môjho pásu.

„Dobré ráno, kráska." Povie rozospatým hlasom, no oči má stále zatvorené.

„Aj tebe, fešák." Usmejem sa a pobozkám ho na pery.

„Nemusíme ešte vstávať, že nie." rozoznie sa znovu jeho chraplák.

„Nie. Kľudne tu môžeme ležať aj celý deň, nemáme sa kam ponáhľať."

„Dobre." Povie a ja tiež zatvorím oči. „Tak poďme ešte spať." Prisunie sa ku mne a hlavu si uloží do medzierky medzi mojim krkom.

Neprotestujem, pretože ja sama rada spím dlho a veľmi rýchlo obaja znovu zaspíme.

*

Na líci ucítim niečo vlhké , no hneď to zmizne. O chvíľu to ucítim znovu a znovu, a hneď mi je jasné, že sú to Kianové pery.

„Vstávaj, kráska." Prehovorí a venuje mi ďalší bozk.

„Nebuď ma." Zamrnčím sa a otočím na opačnú stranu. Som ešte unavenejšia, než keď som sa zobudila prvý krát.

Kian sa ale nedá odbiť a začne mi zozadu bozkávať krk. „Už nespi." Zamrmle mi do ucha.

„Ešte chvíľu." Poviem a znovu sa zakryjem prikrývkou, ktorú mi Kian pred chvíľu zobral.

„Ale ja sa bez teba nudím." Znovu mi zoberie prikrývku a strhne ju úplne z celého môjho tela. Prevráti ma na chrbát a rýchlo mi jeho nohami zabráni uniknúť. Kolená ma po oboch stranách môjho trupu. Teraz sa týči nado mnou a s úškrnom na mňa pozerá.

„Provokuješ?" spýtam sa a nadvihnem jedno obočie.

„Ja? To ty ma provokuješ." Ruky si položí po stranách mojej hlavy a premeria si celé moje telo. „Ležíš tu predo mnou iba v krátkom obtiahnutom tričku, neviem či budem schopný dlho odolávať." Povie zvodne a začne sa ku mne približovať. Spojí naše pery a venuje mi sladký bozk. Chytím jeho tvár do dlaní, čím prehĺbim bozk a on mi ho s radosťou uvíta.

Bozky sú čoraz vášnivejšie a on sa o chvíľu poddá a celý telom sa na mňa natisne. Ruky mu zašmátrajú pod moje tričko a ja rýchlo využijem situáciu a prevrátim nás tak, že teraz ja sedím na ňom.

Odtiahnem sa a víťazoslávne sa usmejem. „No, ale budeš musieť odolať, pretože ja som hladná. Veľmi hladná." Chcem sa postaviť a naschvál odísť, no to mi Kian moje plány preruší. Chytí ma za boky a uloží naspäť do perín, pričom sa postará o to, aby mi jeho telo zabránilo v úniku. Znovu.