More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 12

Ešte dnes to vydržím. Posledný deň to musím dať bez problémov. Už mám po krk tohto týždňa. Každý deň zostávať v škole takmer do piatej ma naozaj nebaví.

Nevedela som sa dočkať piatku a toho pokoja, keď prídem zo školy, hodím tašku na zem a zapnem telku, pred ktorú sa rozvalím a nič. Iba oddych.

Vivien ma takmer presvedčila, aby sme sa šli niekam zabaviť, ale keď si predstavím, ako sa tlačím pomedzi všetkých ľudí v klube, v momente som nesúhlasila. Bez tak nemám šajnu do akého klubu by sme išli ale podľa jej slov, ktoré tvrdili, že pozná veľmi dobré kluby, do ktorých by nás určite pustili napriek nášmu veku, verím, že Vivien sa rada zabáva.

Je čas obeda a obe spolu sedíme za prázdnym stolom. Sme tu iba my dve. Konečne navarili dobré jedlo. Školské jedálne sa mnoho krát nedajú spojiť so slovami ako chutné, čerstvé alebo dobré. Toto určite čerstvé nie je, ale na podiv chutné hej.

„Takže dnes večer nič?" spýtala sa Vivien, keď dojedla svoju porciu. Vidím, že aj jej to chutilo.

„Sorry, ale nie. Už teraz nevládzem. Jediné, čo mám pred očami je večerný kúpeľ a nejaký dobrý film." Dojem aj ja a napijem sa Coly z plechovky. Dnes som si pripísala k môjmu životnému štýlu -20 bodov. Na raňajky som mala čokoládový keksík a teraz vyprážaný obed s Colou, no výborne. Šťastie, že nie som zrovna typ, ktorého by to trápilo. Rozhodne by som sa mala starať o svoje telo lepšie.

Vivien chápavo prikývne a obe sa postavíme zo stola. Čudujem sa, že sa ma nesnaží prehovárať, ale na druhej strane som za to rada. Nechce sa mi ju presviedčať o tom, že naozaj nechcem ísť a ak by ma náhodou zlomila, určite by som si večer neužila.

Obe prejdeme cez dlhú chodbu od jedálne až po naše skrinky . Vivien sa oprie o skrinku vedľa tej mojej a ťuká do mobilu. Ja si na rozdiel od nej vyberám učebnice, ktoré budem potrebovať na učenie cez víkend.

„Nezoberieš si žiadne knihy?" opýtam sa jej. Odtrhne oči od mobilu, no úsmev, ktorý má na tvári, tipujem, že vďaka jej priateľovi, tam stále zostáva.

„Cez víkend mám na pláne niečo úplne iné, než učenie." Povie a kusne si do pery. Ach Vivien.

„Že sa vôbec pýtam." Zatvorím skrinku a hodím tašku na plece. Neznášam, keď ju takú ťažkú musím vláčiť domov. „Tak, už mi povieš jeho meno?" trochu otrávene sa spýtam. Keby som nebola taká zvedavá, tak by som sa jej na to vôbec nepýtala, pretože si prídem ako papagáj. Ako naozaj otravný papagáj.

Zazvoní jej mobil a na obrazovke jej vyskočí meno. Teda, nie je to tak celkom meno. Iba nejaká prezývka a srdiečka k tomu. Už ani ten mobil mi nedopraje vedieť ako sa volá.

Hovor zruší a schová mobil do bundy.

„James ma čaká pred školou a ideme ku nám, takže ťa môžeme zviesť ak chceš." S úsmevom na perách mi hovorí o ich plánoch.

„Takže James." S provokatívnym hlasom zopakujem jeho meno.

„Prestaň." Pretočí očami a na lícach jej vidím náznak červene.

„Ďakujem za ponuku, ale idem za Tariqom do kaviarne dohodnúť sa ohľadom tej práce. Užite si večer." Jedným očkom na ňu žmurknem. Jej líca sú znovu o čosi červenšie a každá z nás sa vyberie na opačnú stranu.

Som zvedavá, ako to dopadne s Tariqom a tou brigádou. Zišlo by sa mi dostávať každý mesiac plat, teraz som pekne na mizine. Hoc mi mama dáva vreckové a kupuje všetky potrebné veci, nechcem ju veľmi zaťažovať pridrahým oblečením. Má tri deti na ktoré je sama. Je pravda, že po ockovi nám zostali peniaze a Sherry sa snaží byť samostatná, no na školné nemá. A predsa je to iné keď viem, že nežmýkam všetky peniaze iba od mami.