More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 49

Dni idú až priveľmi rýchlo a ja ich celé trávim učením. S rozumom som v koncoch a idem sa z toho zblázniť, pretože mám pocit, že stále nič neviem, hoc nerobím nič iné, iba sedím za knihami. Kian za mnou chodí takmer každý deň, aj keď som mu povedala, že sa musím učiť. Väčšinu času si robí srandu z mojich poznámok a nedovolí mi si ich ani len čítať.

Deň s dňom sa stretli a nakoniec prišiel deň skúšok. Som neskutočne nervózna. Nič od rána nejem, žalúdok mám stiahnutý a ruky spotené a trasúce sa. Vôbec sa to na mňa nepodobá, takéto správanie. Možno preto, že v škole som nikdy nemala žiaden problém a teraz si to nechcem pokašlať. 

Keď dorazím do školy, stretnem s Vivien, ktorá na rozdiel odo mňa je úplne v pohode. Pri nej sa celkom dosť uvoľním a keď učiteľka otvorí dvere a vysloví moje meno, úplne to zo mňa opadne. Už aj tak s tým nič neurobím, musím sa len snažiť.

Po hodine skúšania ešte čakáme na výsledky. Z tašky vylovím mobil, ktorý som naposledy videla ráno, keď mi volal Kian a želal veľa šťastia.

„Už čakám iba na výsledky." Napíšem mu správu, pretože on mi ich odvtedy poslal najmenej 20.

Nečakáme dlho a o chvíľu sa objaví pani Robbinsonová, ktoré nám oznámi, že sme všetci úspešne zmaturovali. Po pravde som myslela, že sa budem viac tešiť, no iba sa usmievam od ucha k uchu a oznámim to po telefóne mame, Kianovi aj Sherry.

„Ideme si zapáliť?" spýta sa Vivien po tom, čo sa všetci čo najrýchlejšie pratali zo školy a už sme tu zostali len my dve. Prikývnem a poberieme sa na miesto, kde chodíme vždy. Posledné týždne som fajčila viac než obvykle, pretože nervy robili svoje a ako sa zdá, cigareta ma vždy vie upokojiť. Ironické, že vec, ktoré má zabíja ma zároveň upokojuje.

„Rozmýšľala som, že prestanem fajčiť." Poviem a zapálim si cigaretu. Vivien sa zasmeje a pozrie na mňa a na cigaretu v mojej ruke. „Veď nie hneď od dnes, ale v blízkej budúcnosti. Cigarety sú drahé."

„Tak veľa šťastia." Uchechtne sa a obe si potiahneme z cigariet. „Zajtra je náš posledný ples."

„Pre mňa aj prvý, zatiaľ som ešte na nijakom nebola a popravde nemám potrebu isť ani na tento."

„Ale ideš, nie?"

„Bohužiaľ áno."

„Nebuď taká. Musíme si to užiť, je to naša rozlúčka." Jemne ma capne po pleci. „Ideš s Kianom?"

„Uhm." Prikývnem „Ty berieš Jamesa?"

„No, asi." Povie neisto a vytiahne ďalšiu cigaretu.

„Asi?" pozriem na ňu a čakám, že mi to objasní.

„Mal ísť so mnou, ale pohádali sne sa a teraz neviem ako to medzi nami je. Ale teraz po škole sa s ním mám stretnúť, tak uvidíme."

„Aha." zahodím cigaretu a nohou ju pristupím, aby bola úplne zahasená. „Tak, ja už pôjdem. Vidíme sa zajtra." Zakývam jej a poberiem sa pri školu čakať Kiana. Dohodli sme sa, že ma vyzdvihne a nečakám takmer ani minútu a už je tu.

„Ahoj, kráska." Privíta ma s úsmevom na tvári, keď nastúpim do auta.

„Ahoj, fešák." Pobozkám ho.

„Gratulujem maturantke k úspešnému zvládnutiu skúšky dospelosti." Povie veľmi hrdo a vyrazí na cestu.

„Už som myslela, že sa tam zbláznim. Ale vedela som, že to dám." Zasmejem sa. Veď som sa na to učila a nie som úplne tupá, že by som nevedela aspoň niečo.