More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 35

V sobotu by som sa cítila zrejme ešte horšie než pred tým, keby nemám povinnosti. Musím sa totižto zbaliť na Floridu, keďže už zajtra ráno odchádzame. S tým mi našťastie pomáha Sherry. Prekvapivo, ona je už dávno zbalená.

Výlet na Floride som mala stráviť s Kianom. Pri tejto spomienke ma znovu chytajú úzkostlivé stavy, ktoré rýchlo zaženiem do úzadia. Hneď ako mám všetko pripravené, odídem ku babičke. Viem, že tam sa odpútam od všetkých myšlienok, ktoré mi zaťažujú myseľ. Znovu s babičkou strávime veľmi dlhý čas v záhrade, no potom sa venujem krstným. S Carmen a Leonardom sa rozprávam niekoľko hodín. Ani som si nemyslela, že budeme mať toľko spoločných tém, no vždy sa nájde niečo o čom znovu začneme debatiť.

„Už pôjdem, je neskoro a nemôžem si dovoliť zajtra zaspať." Poviem, keď hodiny ukazujú pol 10 večer. Čo som tu tak dlho preboha robila?

„Ak zaspíš, nakopem ti zadok." Zažartuje krstná, a s ňou aj s babičkou sa rozlúčim. Leonardo ma rýchlo hodí na aute domov a keď si konečne ľahnem do postele, zhlboka si vydýchnem. To je však jediné, čo stihnem pred tým, než mi do izby vtrhne Sherry.

„Bianca." nadšene si prisadne na posteľ. „Bol tu Kian." povie s úsmevom na tvári.

„Čože?" zhrozene na ňu pozriem a bleskovo sa posadím. Prečo je z toho taká vytešená, to vôbec nie je k smiechu. „Č-čo chcel?"

„No čo asi. Keď si mu nezdvíhala telefón, prišiel osobne." Vysvetlí mi. „Prosím, veľmi ťa prosím, Bianca. Porozprávajte sa. Je už zúfalý."

„Na koho strane vlastne si?" nechápavo sa jej spýtam.

„Na oboch. Vy dvaja ste ako z telenovely." Zasmeje sa. „Ale vážne. Zavolaj mu." Povie a nekompromisne na mňa pozrie. Keď jej na to neodpoviem a ani neposkytnem žiadnu inú reakciu, tak iba pokrúti hlavou a s povzdychom odíde z izby. Pred tým sa však zastaví a podá mi mobil, ktorý doteraz ležal na mojom stolíku.

Nemám v pláne mu volať, no aj tak ho po celom dni  konečne zapnem.

Ako som predpokladala, čakalo ma množstvo správ od Kiana. Nervózne som pozerala na mobil a začala zvažovať Sherrynu radu. Predsa len by som mu možno mala zavo.... Ani len nestihnem dokončiť vetu vo svojej mysli, keď sa mi rozozvučí mobil. Kianove meno na obrazovke mi jasne bije do očí a musím sa veľmi povzbudzovať, aby som sa odhodlala zdvihnúť hovor.

„Áno?" potichu prehovorím a čakám odozvu.

„Bianca." počujem moje meno z Kianových úst a viem, že sa usmial. Poznám jeho hlas, keď sa usmieva.

„Čo chceš, Kian?" snažím sa zachovať si chladný postoj, no márne, keďže sa mi hlas trasie ako trestancovi na súde.

„Bianca, prosím ťa, prepáč mi to. Prosím...porozprávajme sa, chcem ti to vysvetliť."

„Čo mi chceš vysvetliť, Kian? Myslím, že som videla dosť."

„Nie, Bianca...kurva ja viem, že som to dojebal a ani si nevieš predstaviť ako by som to chcel vrátiť späť, ale.."

„Ale to sa nedá Kian. Ver mi, že aj ja by som to najradšej vrátila späť, aj za teba." Hlas sa mi pod návalom emócií zatrasie ešte viac a po líci začne stekať prvá slza.

„Prepáč. Vieš, že robím naozaj hlúpe veci, keď som naštvaný. Prosím, stretnime sa. Ja..prídem aj hneď teraz. Môžeme sa porozprávať v aute alebo..."

„Nie, Kian, stačí. Ja dnes nie som schopná sa s tebou rozprávať."

„Bianca, prosím ťa." Zúfalo zastoná „ Spravím hocičo. Ja...ľúbim ťa." Povie a mne sa zadrie všetok hlas. Zostanem ticho a nič nehovorím. „Ľúbim ťa." Zopakuje, no to už vo mne vyvolá šialené pocity. Vzlyknem do telefónu a rýchlo zruším hovor.