More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 43

„Áno, presne tu." Vyškerene pozrie na budovu klubu a pevne mi stlačí ruku. „Poď." Potiahne ma a pobehneme dovnútra. Chalani z kapely idú tesne za nami a keď vstúpime dovnútra, cítim sa ako nejaká hviezda. Svetlá sú už nastavené a zapnuté, no ešte tu takmer nikto nie je.

Chalani si odložia nástroje na stage a všetci odchádzame do Backstagu. Gale sa v momente vrhne na pukance, ktoré majú nachystané na stole aj s ďalším občerstvením. 

„Do piče." Zamrmle, keď sa mu pukance rozsypú po zemi, keďže on sa neposadil na kreslo, on sa naň rovno hodil a to doslova.

Zasmejem sa na ňom a Vyzlečiem si bundu. Chalani si všetky veci pohádzali na sedačku a tak ich všetky zoberiem a uložím na vešiak. Ach, chlapi.

Kian už sedí na širokej sedačke, v jednej ruke drží otvorení Redbull a na tvári sa mu pohráva úsmev. Sleduje ma a keď si všimne, že som ho prichytila, naznačí mi, aby som šla k nemu. Bez váhania tak spravím a posadím sa mu na kolená. Ruku si prehodím cez jeho plece a jemne ho pohladkám po šiji. On mi taktiež jemne prejde po stehne a pobozká ma.

„Kriste, nemôžete si to nechať napotom?" zamračí sa Gale, no Kian do neho pohotovo hodí jeden z vankúšov, ktoré sú ako ozdoba na sedačke, ukáže mu prostredník a znovu ma pobozká. Všetci sa na tom zasmejeme a opriem si hlavu o tú Kianovu.

„Fuj! To Čo sú to preboha za cukríky? Chutí to jak hovno."  Blue hodí balíček cukríkov na stôl a vypľuje ich do koša.

„Ty vieš ako chutí hovno?" zaujato sa ho spýta Gale.

„Nie, ale stavím sa, že ty áno." Zasmeje sa Blue a tiež si otvori plechovku Redbullu.

Vyše 20 minút tu kecáme o úplne nezmyselných veciach, ktoré sa zdajú, že nemajú ani hlavu ani pätu. Hlavne, keď sa Gale snaží presvedčiť Blue-a, že naozaj nevie ako chutí hovno. Super chlapci.  Naozaj mate 21 rokov?

Nakoniec je čas začať pripravovať nástroje a dať dokopy celý stage a hlavne si chalani musia skúsiť zopár pesničiek. Ja sa zatiaľ posadím za bar a sledujem ich. Na bare si objednám strike, no iba s málom vodky v ňom.

„Pridaj basy." Povie do mikrofónu Paul zvukárovi, ktorý tak hneď spraví.

Kian udiera do bubnov a na stage-i si vyskúšajú len dve pesničky.

„Pripravení?" spýtam sa Kiana, keď príde za mnou ku baru. Jednu ruku uloží na môj chrbát a druhú na moje stehno.

„Áno, sme. Dúfajme, že všetko pôjde tak, ako má."

„Určite pôjde." Usmejem sa a pobozkám ho. Jemne ho pohladím po čerstvo oholenej tvári. Kian náš bozk prehĺbi, až dokým nás nevyrušia neznáme hlasy. Začínajú sem prichádzať už ľudia a tak radšej ideme naspäť do backstage-u.

*

„Ahoj Bianca!" ozve sa spoza môjho chrbta známy chlapčenský hlas, ktorý ma vyruší z rozhovoru s Noemi. Niall. Otočím sa na vysmiateho blondiaka, ktorý ma hneď privíta objatím.

„Ahoj Niall, teba som dlho nevidela."

„Určite som ti nesmierne chýbal, všakže?" pritaká si na svoju vlastnú otázku a zasmeje sa.

„Veľmi."

„A kde máš frajera? Či, už sa pripravujú ako to tu odpália?"

„Áno, o chvíľu by už mali začať. Videl si koľko je tu ľudí? Nikdy v živote som nevidela taký preplnený parket."  Ukážem spoza balkóna dole na všetkých tých ľudí.