More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 43

„Dobrý deň." Pozdraví ju Kian a zvodne sa usmeje. Zase to robí.

„Och, ahoj Kian." usmeje sa doširoka a podíde k nemu, aby mu vtisla na líce bozk. „Bianca? čože to máš v rukách?"  prejde znovu za mnou, keď vkladám kyticu do sklenej vázy. „Kytica?" prekvapene, no s veľkým úsmevom sa spýta.

Prikývnem a snažím sa trošku zakrývať moje veľké nadšenie. Zahryznem si do pery a kývnem hlavou ku Kianovi.

„Od teba Kian?" spýta sa mama, aj keď dobre vie, že by nemali byť od koho iného.

„Áno. Trošku oneskorený darček na Biancinu 18-tku." Podíde ku mne s krásnym úsmevom a vtisne mi do vlasov bozk.

„A čo to máš na krku?"  znovu sa spýta mama a chytí do rúk zlatý náhrdelník, ktorý mi skrášľuje dekolt vedľa toho od babičky.

„Taktiež darček od Kiana." Široko sa usmeje a pritúlim sa k nemu.

„Fíha. Otázka je, či si to vôbec zaslúžiš." Zasmeje sa mama a vráti sa naspäť k papierom.

„Samozrejme, že áno. A ešte omnoho viac." Povie  Kian tak potichu, aby som to počula len ja, no som si istá, že mojej mame neunikne nič. Ani toto nie.

Venujem mu úsmev a zoberiem vázu do rúk. „Inak, dnes bude mať Kian koncert, takže znovu nebudem doma." Zastavím sa pri dverách a oznámim mame môj dnešný plán. Rýchlo sa otočím, aby mi k tomu nemohla náhodou brblať a chytím Kiana za ruku.

„Môžeš to položiť sem." Poviem Kianovi a ukážem na stôl, kde môže položiť knihy, ktoré som mala v jeho aute.  Na bielu komodu si položím kyticu vo váze a začnem sa vyzliekať tričko.

„Idem rýchlo do sprchy." Poviem a vytiahnem si z komody čierne nohavičky a čiernu podprsenku. Skoro stále nosím iba biele spodné prádlo, no dnes mám náladu na tmavé.

„Hmmm, čierne?" zvodným pohľadom sa na mňa uškrnie a pevne obmotá  jeho silné ruky okolo môjho tela. „Chystáš sa mi ho snáď dnes večer predviesť?" zapradie mi do ucha a zanechá na ňom taktiež jemný bozk. 

„Nefandi si." Odbijem ho a vyplazím mu jazyk. Prejdem ku skrini a odtiaľ si vytiahnem čierne, úzke, krátke  šaty s dlhým rukávom. Keď sa otočím, Kian ma znovu na tvári ten úškrn.

„Zase Čierne?" nadvihne provokatívne obočie. „Už teraz sa teším na večer." Pristúpi ku mne a prilepí sa na moje pery.  Bozky mu oplácam a jemne mu zahryznem do pery. Na päte sa otočím a idem do kúpeľne.

Sprchu sa snažím trošku urýchliť ,aby Kian nemusel tak dlho čakať a hlavne aby sme prišli načas, lebo samozrejme, že kapela by nemala prísť neskoro.

Keď sa osprchujem, hodím na seba šaty a vysuším si vlasy. Potom si nanesie jemný make-up a špirálu. Nič extra. Šaty mám podľa mňa dosť odvážne, nechcem aby výrazný make-up spôsobil, že budem vyzerať ako štetka.

Krásny náhrdelník od Kiana dám na vrch šiat tak, aby bol dokonalo vidieť. Je nepopísateľne nádherný.

„Dobre, môžeme ísť." Vbehnem do izby a vytiahnem zo skrine koženú bundu. Už mi v nej bude možno aj horko,  ale je to moja najobľúbenejšia, takže dnes si ju určite beriem.

„Trvalo ti to iba hodinu a 20 minút." Pozrie Kian na hodinky na jeho ruke a unavene si zívne.

„Bla, bla, bla." Chytím ho za ruku a postavím z postele, na ktorej bol rozvalený. Venujem mu rýchly bozk a úspešne, bez veľkého spovedania prejdeme popri mame.

„Pane bože! Dnes vystupujete tu?!" neveriacky pozerám na najznámejší bar vo Washingtone ,pred ktorým sme práve zastavili auto. Ultrabar je navychýrenejší bar v okolí a Kian, môj priateľ, tu je dnes hlavná hviezda! Robí si zo mňa niekto srandu?