More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 37

„Chcem ti to vysvetliť." Prehovorí jemne.

„Čo, chceš mi podať nejaké detaily ako si sa bozkával s Annabel?" ublížene na neho syknem a on zúfalo zvraští obočie.

„Prosím...vypočuj ma." Natiahne ruku k tej mojej a jemne ma pohladí po predlaktí a napokon ma chytí za ruku a stisne ju.

Tak veľmi chcem byť k nemu zlá a nekompromisná, no nedokážem to. Takmer dva týždne som ho nevidela a teraz ho mám zrazu blízko pri sebe a nedokážem mu vôbec odporovať. Jeho jemný dotyk mi spôsobí husiu kožu, až sa musím zhlboka nadýchnuť.

Nervózne si zahryznem do pery a prikývnem. Musíme to konečne vyriešiť, pretože ani pre jedného z nás nie je dobré to, v akom stave práve sme.

„Poď, sadni si." Presunie ruku na môj chrbát a jemne ma potlačí dopredu ku sedačke.

Pomaly si sadnem a sledujem Kiana, ako si prisadne tesne vedľa mňa. Chvíľku ticho sedíme a mne trvá pár dlhých sekúnd, kým sa mu odvážim pozrieť do očí.

Och bože. Ako ja milujem tie jeho krásne smaragdy. Vidím v nich nervozitu a strach a stavím sa, že to isté môže on vidieť aj v tých mojich.

„Ja..." začne, no znovu sa zasekne a zhlboka sa nadýchne. „Mrzí ma to. Všetko ma to strašne mrzí. Správal som sa ako najväčší kokot a neskutočne ma mrzí ako som sa zachoval. Zľakol som sa, keď som ťa videl s tých chalanom a prvé, čo mi napadlo je, že si už zistila, že ja nie som pre teba dosť dobrý. Dlho som nevedel pochopiť, prečo niekto ako ty, by mohol mať rád niekoho ako ja. Ja viem, mal som ti zavolať a mali sme si to vysvetliť, viem, že som spravil chybu. Myslel som si, že keď ma uvidíš s Annabel, tak...ani neviem, asi...asi som ťa chcel raniť a chcel som, aby si to ľutovala. V skutočnosti som ani s Annabel nebol, pobozkal som ju iba keď som vedel, že nás uvidíš a bol som aj opitý. Viem, že ani jedno z toho ma zďaleka neospravedlňuje, ale...nevieš si predstaviť ako som sa cítil, keď som ťa tam v ten večer s ním videl..." ublížene sklopí zrak a zvraští obočie.

„Predstav si, že viem." Trasľavým hlasom prehovorím. „Ja s Adamom nič nemám. Viackrát som ho kvôli tebe odmietla, pretože ty si jediný, koho mám v hlave a myslím na teba neustále. Záleží mi na tebe a teraz, keď sme spolu neboli....chýbal si mi, aj keď by si mi nemal chýbať. Ale gratulujem, podarilo sa ti to...ranil si ma. A to veľmi." Poviem s lesklými očami,v ktorých sa mi už nahromadilo množstvo sĺz.

„Kurva, mňa to tak veľmi mrzí. Prepáč mi to, neviem nad čím som rozmýšľal, keď som to spravil, ale prosím, prepáč mi to. Tak veľmi ťa ľúbim, nemôžem byť bez teba." Chytí moju ruku do tej jeho a zúfalo sa ma snaží prehovoriť, aby sme nás zachránili. Počuť naživo tie slová, že ma ľúbi, je krásne. Bolo by to ešte krajšie, keby to bolo za iných podmienok a nie pri hádke. Ani ja nechcem aby bol koniec, ale ja nie som tá, ktorá toto zavinila. Už raz som mu odpustila chybu.

„Ale ja mám už po krk tvojich podrazov a tajomstiev." Vytiahnem svoju ruku z jeho zovretia „ Prečo si mi klamal? V ten večer, keď sme mali rande, klamal si mi, že ideš vyzdvihnúť Nialla a pritom si šiel pre Annabel. Vážne Kian? Klamal si mi priamo do očí!" z očí mi vyjde prvá slza a hneď na to nasleduje ďalšia.

„Pane bože." Vzdychne a prejde si rukami po tvári, akoby si práve uvedomil, že to je jedna z ďalších blbostí, ktoré spravil. „Som tak hlúpy. Ja viem, prepáč mi aj to. Sám neviem, prečo som tam šiel. Ale prisahám, prisahám, že medzi ňou a mnou nič nebolo. Od začiatku som bol pobláznený tebou a s Annabel som nič nemal." Krúti hlavou a silou-mocou sa ma snaží presvedčiť.

„Neverím ti, Kian." s uslzenými očami prehovorím a vidím, že aj tie jeho sa začínajú nahromaďovať slzami. Ústa ma pootvorené a jeho lesklé oči na mňa ublížene hladia. „Povedz mi, ako ti mám veriť? Predstav si, že ja poza tvoj chrbát odídem s nejakých chlapom a ešte ti budem priamo do očí klamať, že idem za kamarátkou. Povedz mi, ako by si sa cítil. Vieš čo, ja ti to poviem. Na piču! Cítil by si sa hrozne, pretože človek, ktorého ľúbiš ti ubližuje a keď si uvedomím, že..že si sa s ňou bozkával alebo nebodaj, že si s ňou spával, tak..."

„Bianca, vieš, že to nie je pravda!" vykríkne a od zlosti sa narovná. „Kurva! Vieš, že to nie je pravda." Keď vidím, ako mu po tvári začnú stekať slzy, tie moje sa spustia ešte viac. „Nebol by som toho schopný a ty dobre vieš prečo." Povie stále so zvýšením hlasom. Viem, že hovorí o jeho otcovi a pár krát mi spomínal, ako má k takýmto ľudom odpor. „Prosím." Zúfalo povie a jedna z jeho sĺz padne na moje ruky, ktoré sú znovu uväznené v Kianovom zovretí.

Pozerať sa na neho ako plače a vidieť tú bolesť v jeho očiach mi ubližuje ešte viac, než samotné veci, ktoré sa stali. Celé líca mám uplakané, no aj napriek tomu, že sa mu chcem hodiť do náruče ,pokrútim hlavou.

„Nechcem byť s niekým, kto mi klame. Ja...vieš, že ťa ľúbim. Strašne ťa ľúbim, ale nechcem, aby sa to opakovalo znovu a znovu." Znovu vzlyknem a od toľkých sĺz, čo sa mi nahromadili v očiach, už ani poriadne nevidím.

„Bianca..." osloví ma chrapľavým hlasom a tvár mi chytí do oboch jeho rúk.

„Nie, Kian." ruky mu rýchlo zložím z mojej tváre. „Prečo si to musel spraviť?! Prečo si mi musel klamať?!" naštvane mu buchnem do hrude a rozplačem sa ešte viac. Udriem ho ešte viac krát a môj hysterický plač mi znovu berie všetok kyslík z pľúc. Zase je to tu.

Keď sa môj plač premení na čudný zvuk, nezmôžem sa na nič iné, iba mať otvorene ústa a snažím sa riadne nadýchnuť. No nejde to. Znovu sa mi to deje.

Oči sa mi doširoka otvoria a začnem rýchlo kmitať rukami pred svojou tvárou. Snažím sa Kianovi naznačiť, že sa neviem poriadne nadýchnuť a on to v momente pochopí.

„Preboha, Bianca!" skríkne a rýchlo sa postaví na nohy. Neviem prečo, no aj mňa schmatne a uvedie ma do postoja. „Dýchaj. Kriste, prosím ťa, nadýchni sa." so zachmúrenou tvárou na mňa hľadí a jemne ma donúti predkloniť sa. Snaží sa mi ukázať ako sa mám nadýchnuť, aby mi to zjednodušil. Problém je, že ja viem, ako sa mám nadýchnuť, len mi to nejako nejde.

„Upokoj sa." pohladí ma po tvári „A dýchaj. Pokojne." Hovorí už pokojnejším hlasom, no stále nekompromisným, akoby potom mali jeho slov väčší efekt.

Dych sa mi začne pomaly vracať, až sa napokon môžem konečne normálne nadýchnuť. Vyrovnám sa a celá roztrasená pozriem na Kiana.

„Poď sem." Rýchlo ma schová do svojho náručia a ja to viac ako rada príjimem. Hlavu si uložím na jeho hruď a ako keby sa schovám v jeho vrelom náručí. Obaja sa silno objímame a keď mi do vlasov vtisne bozk, slzy začnú samé padať a pristanú na Kianovom tričku.

„čšššš. Neplač." Chytí mi tvár do svojich dlaní a zotrie slzy. „Prosím. Neplač." Zopakuje a oprie čelo o to moje. „Ľúbim ťa. Prosím, odpusť mi. Nechcem byť bez teba, nemôžem byť bez teba." Šepky prehovorí a teraz sa na oplátku spustia slzy jemu.

Zopakujem to isté čo on a zotriem mu z tváre slzy. „Aj ja ťa ľúbim." Poviem a obaja neváhame ani sekundu, kým spojíme naše pery. Neviem či sú to moje alebo Kianové slané slzy, ktoré cítim v našom bozku, ale je mi to úplne jedno. Konečne ho mám k sebe tak blízko a cítim jeho teplé pery na tých mojich. Keď sa oddiali, znovu si ma zoberie do náruče a ruky obmotá okolo môjho trupu a tvár si schová do môjho krku. Rukami mu zájdem do vlasov a zavriem oči.

Ako veľmi ja tohto chlapca ľúbim.

„Tak veľmi si mi chýbala." Zamrmle a vtisne mi na krk bozk. Ani si len nevie predstaviť, ako on chýbal mne.

Ahojteee. No, som zvedavá, čo hovoríte na novú časť. Ja som z nej absolútne nadšená! :D Dúfam, že aj vám sa páči aspoň z polovice tak veľmi,  ako mne. Už ste boli nedočkaví, aby si to všetko vyriešili a konečne to máte tu.  Zanechajte svoj názor a pocity v komentári a budem veeeľmi rada ak kliknete aj na VOTE :) Ďakujeeeem.