More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 30

„Prepáč, Adam, ale ja nemôžem. Myslím, že by môj priateľ nebol z toho nadšený." Poviem. Keď vidím, ako sa jeho vyplašený pohľad zmení na skleslý, cítim sa ešte horšie. Adam nie je zlý človek, ale Kian je jediný chlap, ktorý zamestnáva moju myseľ. A môžem povedať, že je to tak už dosť dlho.

Ruky zvesí dole po stranách svojho tela a smutne prikývne. Nakoniec ale na mňa pozrie.

„Chápem." Povie potichu. Začne sa ku mne približovať čoraz viac a viac. Som tak prekvapená, že ani len nedokážem na to zareagovať.

Vtlačí mi jemný bozk na ľaví kútik úst a odtiahne sa, ale len o malý kúsok.

Stojí pár centimetrov pred mojou tvárou a povie, : „Neviem, kto to je, ale má veľké šťastie, že ťa má." Znovu povie veľmi tichučko a po chvíli preruší náš očný kontakt a odíde. Ešte stále mám v očiach ľútosť z toho, že som ho musela odmietnuť. Bože, prečo zrovna Adam?

Dlaňami si prejdem po tvári a zhlboka sa nadýchnem.

Hoc je Adam pekný chalan, Kian mi počaroval tak, že nedokážem myslieť už na nikoho iného. On je ten, do ktorého som zaľúbená a od prvého momentu sa mi páčil. Ale Adam? Preboha, veď je to Vivienin brat. Dúfam, že teraz ma nebude ignorovať alebo sa nebodaj tváriť, že ja som tá, ktorá mu nejako ublížila.

Najradšej by som mu dala facku, za takú hlúposť, akú spravil. Volať ma na rande? 

Nechcem nad tým už viac rozmýšľať a tak sa čo najrýchlejšie ponáhľam do bytu.

„Ahojte." Pozdravím Sherry a Alarica, ktorí sedia spoločne na sedačke. Alaric pozerá Spidermana a Sherry ma v ruke papiere s nejakou látkou, ktorú sa učí do školy.

„Ahoj." Odzdraví ma Sherry aj Alaric naraz.

„Mama nie je doma?" spýtam sa, keď sa rozhliadnem po byte, no nikde nie sú jej veci, ani papiere z práce, ktoré by inak už dávno boli na stole.

„Nie, ešte stále je v práci. Ale čo chvíľa by tu mala byť." Odpovie.

V poslednom čase to mama naozaj začala preháňať s prácou. Nie len že tam je od rána do večera, ale taktiež si berie prácu domov a pracuje až do noci. Vždy bola ohľadom svojej práce na seba prísna a muselo byť všetko tip-top, ale odkedy získala vyššiu funkciu, nevie, kde má svoj limit.

Tašku som hodila do izby na stoličku plnú vecí a vytiahla z nej mobil. Pri toľkom zhone v práci som ho ani len nevidela. S mobilom v ruke sa hodím na posteľ a začnem si prezerať zmeškané hovory a správy.

Ako som si myslela, že budem mať od mami 100 zmeškaných hovorov, tak tam v skutočnosti nie je ani jeden. Keďže ešte neprišla z práce, nemohla vedieť, že som nebola cely deň až do večera doma.

Jeden zmeškaný hovor a jednu správu som mala od Sherry, ktorá zisťovala, kde toľko som a potom nasledovali správy a hovory od Kiana. Tých tam teda bolo o dosť viac.

„Ešte pracuješ?" , „Prídem pre teba do práce." , „Bianca, kde si? Mala si mi dať vedieť, keď si odchádzala z práce skôr.", „Idem k tebe." Keď som si prečítala poslednú správu, takmer sa mi zahmlelo pred očami. Správu odosielal pred 15 minútami.

Pane Bože.

Ak videl Adama a hlavne to ako mi dal bozk, určite si to vysvetlil po svojom. A to nikdy nie je dobre v Kianovom prípade.

Hneď ako ma popadnú takéto myšlienky, rýchlo vytáčam Kianove číslo. Nervózne si klepkám prstami po stehne a čakám, kým mi to zdvihne. Prvýkrát nič. Neberie.

Druhýkrát znovu nič. Neberie.

Od nervov sa rýchlo posadím a začnem klepať nohami o zem. Rýchlo vyštartujem do obývačky a snažím sa zistiť, či náhodou nebol u nás, no Sherry iba pokrútila záporne hlavou a ďalej sa venovala svojmu učeniu.

Zavolám ešte raz, určite to iba nepočul.

Keď ma aj teraz presunie na odkazovač, už mi tečú nervy, ale nie od zlosti, skôr od strachu. Ako poznám Kiana, určite si to vysvetlil zle. Proste videl chlapca, ktorý ma večer doviezol domov a rozlúčil sa so mnou bozkom. Pane bože! Ak sa moje predpoklady naozaj potvrdia, neviem, či to tak ľahko Kianovi vysvetlím. Je tvrdohlavý ako baran. Nechcem sa s ním znovu hádať. Len to nie!

Snažím sa mu dovolať ešte ďalších 5-krát. Raz z môjho a druhý krát zo Sherrynho mobilu, no stále nič.

Po celom dni som spotená a hlavne unavená a tak sa rýchlo osprchujem a znovu sa snažím dovolať Kianovi. Keď stále neberie, okolo jedenástej sa poberiem spať a nechám to na zajtra. Možno  iba zaspal a nepočuje mobil. Aspoň teda dúfam.

Zajtra ma vlastne čaká dlhý deň. 

Zajtra cestujeme do New Yorku na festival.