Z kabelky vytiahnem bielo-červenú krabičku cigariet a jednu si zapálim.

„Chceš?" spýtam sa Noemi a ukážem na krabičku. Váhavo na ňu pozerá a hryzie si do pery, ako keby to nechcela vysloviť, no nakoniec povie áno. Noemi je jedna z tých, čo sa snaží žiť zdravo a nefajčí, no niekedy si ani ona nemôže pomôcť a chuť ju premôže.

„Takže na ten festival do New Yorku ideš tiež?" spýta sa. Úplne som na ten festival zabudla.

„Bože, úplne mi to vyfučalo z hlavy, kedy to je?"

„Budúci víkend. Práve si chceme objednať lístky , pretože na mieste budú trojnásobne drahšie. Ak chceš, môžem objednať aj tebe. Už si sa o tom rozprávala s Kianom?"

„Kian mi o New Yorku ani nepovedal."

„Možno na to zabudol,  rovnako ako ty."

„Možno." Trošku sklamane odpoviem.

„Takže môžem s tebou rátať, všakže?" s radosťou sa spýta.

„Hej, môžeš. Myslím, že s mamou nebudem mať problém, ak ide aj Sherry. Zopár rečí si nájde, ale bez toho to predsa nejde." Zasmejeme sa. „A kto všetko sa s nami chystá?"

„Vieš čo, ani sama neviem. Určite celá partia a viem, že napríklad Remi zo sebou berie aj sesternice a chalani si berú ešte zopár ich kamarátov, takže nás tam bude kopec."

„Rozmýšľam, či by so mnou nemohla ísť aj kamarátka zo školy. Čím viac nás bude, tým viac zábavy zažijeme, nie?"  viem, že Vivien by sa k nám rada pripojila.

„Jasné. Bude to sranda." Povie a odpije si z kávy.

V jednej z kabeliek sa rozozvučí mobil. Podľa zvuku viem, že to nie je môj, ale Noemin.

„Prepáč, už musím ísť. Je ešte veľa vecí, čo nemáme ohľadom New Yorku vyriešených, takže niekedy v priebehu týždňa dáme stretko a na všetkom sa dohodneme." Postaví sa a prehodí si kabelku cez rameno.

„Okej, maj sa." rozlúčim sa a o chvíľu odchádzam domov aj ja.

Hneď ako dorazím domov, volám Vivien, aby som ju oboznámila s festivalom. Samozrejme, že nenamietala a hulákala mi od radosti do telefónu. Keď sa ma snažila vyspovedať a začala sa vypytovať na Kiana, radšej som hovor rýchlo ukončila. Už som jej hovorila ako to medzi nami je a odvtedy sa to nijako nepohlo. Vlastne je to možno trošku iné, pretože sme si bližší a bližší.

Koncert začína o 9, takže dovtedy mám kopec času. Do sprchy skočím už teraz a v župane s mokrými vlasmi si potom pobehujem po byte. Po dlhom čase sme všetci doma pokope a večeriame. Alaricove poznámky nás ako vždy rozosmejú a preberáme všetky témy, aké sa len dajú. Sherry nám oznámila, že s Nathanielom sú oficiálne spolu, aj keď nám to bolo jasné, keďže včera si ho sem priviedla. O chvíľu jej v škole začína skúškové obdobie, takže znovu bude väčšinu času tráviť doma a učiť sa. Aj keď je bláznivá a do školy chodí ako na holubník, na testy je vždy pripravená.

„Bianca, zvoní ti telefón." Upozorní ma mamina, keď sedíme pri telke a kecáme. Zostanem ticho, aby som započula zvonenie a mama má naozaj pravdu. Rýchlo zoskočím zo sedačky a utekám do izby. Telefón mám hodený na posteli a na obrazovke svieti moje obľúbené meno.

S úsmevom chytím telefón do ruky a prijmem hovor.

„Ahoj, kráska." To Sú prvé slová, ktoré počujem z druhej strany linky.

„Ahoj, fešák." Odzdravím Kiana a zachichocem sa. Zatvorím dvere na izbe a hodím sa na posteľ.

„Pripravená na náš koncert?" prehovorí na mňa s tým jeho chrapľavým hlasom, ktorý ma vždy dostáva do úzkych.

„Ešte pár úprav a bude to tip-top."

„Ty si aj bez úprav tip-top." Zalichotí mi. Kebyže je teraz pri mne, hneď by si všimol jemnú červeň v mojich lícach. „Ale bohužiaľ, nebudem ťa môcť vyzdvihnúť." Dopovie a mne nálada hneď klesne.

„Nebudeš?"

„Nie. Neuvedomil som si, že my ako kapela tam musíme byť už najmenej o hodinu skôr a bez tak nestíhame. Budeš sa mať ako dostať? Ak nie, niekoho zoženiem." Vysvetlí mi situáciu.

„Nie, v pohode. Prídem so Sherry, ona a Nath sa idú tiež pozrieť, určite ma zoberú so sebou." Uistím ho. Popravde neviem, či majú voľné miesto, ale aj keby nie, nejako sa tam už dostanem. Nemôžem premeškať Kianov koncert. Bude to prvý krát, čo ho uvidím hrať.

„Dobre. Vieš, bol by som naštvaný, keby neprídeš." Povie trošku potichu.

„O vážne?" vyprovokujem ho.

„Vážne. Už sa teším, keď ťa uvidím." Povie tak jemným hlasom, až mám pocit, že sa mi o chvíľu roztopí srdce.

„Ja viac." Poviem rovnako jemno ako on.

„Dobre, budem musieť končiť, práve nosíme do auta všetky veci. Vidíme sa, kráska."

„Maj sa, ty rocková hviezda." Obaja sa zasmejeme a ukončíme hovor.

Ešte stále máme 3 hodiny, kým začne koncert. Vrátim sa naspäť do obývačky a pritúlim sa k Sherry. Mamina má na sebe navaleného Alarica a obaja ležia vedľa nás.

„Mám sa vôbec pýtať, kto ti volal?" prehovorí Sherry. Dobre vie, že to bol Kian a tak ma naschvál provokuje. Jemne ju capnem po ruke, aby bola ticho, no ona sa na tom iba zasmeje.

„Na ten koncert pôjdem s tebou a s Nathom, okej?"

„Nemala si ísť s Kianom?"

„Mala. Ale práve mi volal, ako si už stihla poznamenať, a hovoril, že tam musia byť skôr a nestíhajú, tak pôjdem s vami, dobre?"

„Okej." Jednoducho odpovie a oprie si hlavu o tú moju.


Ahojte moji Áno, viem, že je časť trošku neskoro, ale dúfam, že sa vám páči a veľmi ma potešíte komentármi a vote :) Tak zatiaľ..

More than enough  |SK| ✔ - EDITINGWhere stories live. Discover now