More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 23

So širokým úsmevom pozriem na Kiana, potom na slnečnicu a znovu na Kiana. Jeho oči mrknú na to isté miesto a hneď ako uvidí vec, ktorú som si vybrala, usmeje sa.

„Že sa vôbec pýtam." Potichu si povie a vypýta si zbraň.

Pušku chytí do ruky a priloží k nej hlavu, pričom jedno oko privrie. Nedočkavo vedľa neho postávam, hryzúc si pery a čakám, či sa trafí. 

Bang!

Jasné,  že sa trafí. Multitalentovaný Kian vždy dostane čo chce, aj keď je to iba papierový kvet. Hneď ako zostrelí slnečnicu, pozrie na mňa s úsmevom na tvári a je mi jasné, že je na seba hrdý. Pani v stánku podá Kianovi zostrelenú slnečnicu a on ju hneď podáva mne.

„Nech sa páči, slečna." Povie, keď si beriem slnečnicu do ruky. Sklopím zrak a usmejem sa ako malé dieťa. Keď je Kian takýto zdvorilý, dostáva ma do kolien. Bez tak som z neho na mäkko a teraz, keď ma obdarúva rečičkami, úsmevmi a kvetmi, nie je ľahké odolať mu.

Väčšina chlapov si vypýta na začiatok aspoň tri strely, kebyže sa im to na prvý krát nepodarí
(čo sa vo väčšine prípadov aj stáva), ale Kian samozrejme nie. On to musel dať na prvú strelu. Čo ešte ten chlapec vie?

„Ešte jednu strelu na toho plyšiaka, poprosím." Povie predavačke. Prekvapene na neho pozriem a to už on na mňa hľadí so širokým úsmevom.

„Plyšiaka?" spýtam sa.

S úškrnom prikývne a vloží do zbrane náboj. Už teraz vie, že sa trafí na prvý krát, ten jeho pohľad hovorí za všetko. Hneď ako namieri na cieľ, stlačí spúšť a palička na ktorej bol plyšový medveď sa zlomí.

„Yes!" víťazne si povie pre seba a položí zbraň na pult.

„Ďakujem." Poviem Kianovi keď mi do rúk vloží ďalšiu vec, ktorú pre mňa vystrelil. Vyzerá šťastnejší než ja a to je už čo povedať, pretože to ako sa teraz cítim, len ťažko niekto prekoná. Byť tu a zažívať takéto pocity s Kianom je pre mňa naozaj šťastím . Nech už je medzi nami čokoľvek, určite to nie je len obyčajné kamarátstvo. S Kianom je mi tak dobre, až sa toho niekedy bojím.

„Čo sa tak škeríš?" opýtam sa ho, keď odchádzame od stánku a znovu si cez moje plecia prehodí ruku. Mám pocit, že ja sa škerím rovnako veľmi ako on. Líca mám určite červené a oči mám ako číňan, keď sa usmievam.

„Pretože som šťastný." Jednoducho odpovie a oblizne si pery.

„To ťa vie jedna hra tak veľmi potešiť?" podpichnem ho.

„Nie, žiadna hra. To kvôli tebe som taký šťastný." Zastaví sa uprostred cesty a otočí si ma k sebe. „Ach bože....ani nevieš ako ťa mám rád." Povie a priblíži si ma ešte bližšie k sebe. Ruky si spojí za mojim chrbtom a ja tie svoje obtočím okolo jeho krku. Vyzerá to trošku smiešne, keď držím toho obrovského bieleho plyšového medveda za jedno ucho a mám ho prehodeného za Kianovým chrbtom, ale v tejto chvíli je mi ukradnuté ako to vyzerá.

„Aj ja ťa mám rada, veľmi." Poviem, keď som už takmer celkom blízko pri jeho perách a spojím ich v jedno. Hneď ako sa nám dotknú jazyky sa mi v bruchu rozletia stovky motýľov a spôsobia to známe šteklenie. Hoc som pred tým už randila s pár chalanmi, nikdy som sa necítila takto ako s Kianom. Ten chlapec mi počaroval a vždy keď som sním, tak sa cítim...ani neviem ako sa cítim. Je to proste iné. Najradšej by som s ním bola stále, vtedy cítim ako keby som žila naplno, aj keď napríklad iba sedíme na posteli a rozprávame sa. Prvý krát túžim po vzťahu, nikdy pred tým som nad tým ani nerozmýšľala.