More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 15

S Kianom stojíme pri vchodových dverách do paneláku a hladíme jeden druhému do očí. „Ďakujem za krásny večer a taktiež ďakujem za kvet. Veľmi ma potešil."  Usmejem sa.

„Ja ďakujem, kráska."  Odpovie. Líca sa mi začervenajú a rýchlo dám Kianovi pusu na líce, aby so nevšimol to zanietenie. Otočím sa, no moje snahy na odchod sú prekazené, keď ma Kian potiahne za lakeť a jemne otočí k sebe. Okamžite prilepí jeho pery k tým mojim a čaká  na moju reakciu. Keď pootvorím ústa, hneď využije šancu a začne sa jazykom obtierať o ten môj.

Jeho horúci jazyk a ešte horúcejšie ruky na mojich bokoch mi spôsobujú motýliky v brušku.  Príjemne mi stláča pokožku a ja som na oplátku premiestnila svoje ruky na jeho zátylok.

Snažím sa naše bozkávanie ukončiť, pretože ak to neskončí teraz, tak asi nikdy.

Odtiahnem sa od Kianových pier a snažím sa ho zastaviť, no on sa nedá odbiť. Znovu sa prilepí na moje pery a posunie nás dozadu tak, že ja sa opieram o auto a Kianove telo je na mne tesne natlačené.

Naše bozky sa stávajú čoraz intenzívnejšie a vášnivejšie. Aj keď je Kian  na mne už dosť natlačený, chcem byť k nemu ešte bližšie a tak  sa postavím na špičky a ruky úplne obľapím okolo jeho krku. 

Aj jeho stisk okolo môjho pásu spevnil ešte viac.

Opretý o auto,  v náručí  jeden druhého si užívame prítomnosť tohto okamihu. Nakoniec obaja postupne prestávame s bozkami a ukľudňujeme naše vášne.

Tak dobre ako dnes,mi nebolo už dlho. Nemali sme žiaden premyslený a prešpekulovaný program. Kian ma proste zobral na jeho obľúbené miesto, kde sa cíti dobre. Navzájom sme si vytvorili takú atmosféru, akú by som nezažila ani v najluxusnejšej  reštaurácií.

Ruky  znovu pustím z Kianovho krku a jemne mu prejdem ukazovákom po líci. Zhlboka sa nadýchne, no nepovie nič.

S Kianom mi je dobre.

Viac než dobre. Je mi úžasne!

„Už musím ísť." Šepnem mu do pier.

Nijako mi neodpovedá a ani sa nehýbe. Akoby bol zamrznutý v okamihu a nechce sa ho vzdať.

Pomaly sa vrátim nohami pevne na zemi a jemne sa od Kiana odtiahnem.

Konečne sa mi od neho dostane odozva tým, že sa na mňa usmeje. Úsmev mu samozrejme opätujem a s červenými lícami sklopím zrak.  V tom pocítim, ako mi pohladí ruku a vtisne bozk do vlasov.

„Dobrú noc, Kian."  Zaželám mu dobrú noc a horko ťažko opúšťam miesto vedľa neho.

„Dobrú noc, Bianca." Odzdraví a ja mu venujem ešte posledný pohľad pred tým, než sa stratím v tme chodieb paneláku. Do kedy mu nezmiznem z dohľadu, stojí na tom istom mieste so spokojným úškrnom na perách.

Ani sa nezaoberám tým, že som odignorovala výťah, ktorý by ma vyniesol rovno ku dverám. Spokojne si bežím po schodoch až na naše poschodie a po odomknutí vchádzam do bytu.

Neviem, či mi mama volala alebo nie, každopádne ma nečaká a sníva už svoj desiaty sen. Ale na moje prekvapenie uvidím na sedačke  Sherry.

„Ty nespíš?" prihovorím sa jej a zažnem v kuchyni svetlo. Bundu aj s taškou si odložím na stoličku a prvé čo urobím je, že vytiahnem vázu. Napustím do nej vodu a položím do nej krásnu slnečnicu. Dúfam, že mi vydrží čo najdlhšie.

Sherry vypne telku a pribehne ku mne. Posadí sa za ostrovček a šibalsky sa na mňa usmeje.

„Takže, ty a Kian predsa?"  na tvári sa jej vyčarí ešte väčší úsmev, no ten môj netromfne žiaden. Rýchlo sa jej otočím chrbtom, aby som zakryla moje škerenie  a napustím si pohár čistej vody.  Určite mam pery červené od Kianových bozkov a tak si radšej priložím pohár k ústam a tvárim sa, že som strašne smädná.